Ženské oplecko KATARÍNA s hladkovanou výšivkou na límci a rukávoch

Oplecko "KATARÍNA" - hladkovaná výšivka

Oblasť, ktorá patrí na západnom Slovensku k najväčším, je oblasť trnavského odevu. Patrí do nej okolo 200 obcí Trnavského a Bratislavského okresu; presahuje hranice Bratislavskej župy do susednej Nitrianskej. Je to približne územie, ktoré ohraničujú obce: Modra, Častá, Dolné Orešany, Lošonec, Smolenice, Trstín, Dechtice (v Nitrianskej župe: Dobrá Voda, Šterusy, Kocurice, Madunice, Rišňovce), Majcichov, Abrahám, Cífer. Trnavský kroj sa od polovice 19. storočia po prvú tretinu 20. stor. stráca a ostáva iba príležitostným krojom na rôzne oslavy. Bol jedným z najdekoratívnejších slovenských krojov. Tu sa začali skôr než inde používať materiály, ktoré vyrábali koncom 18. stor. v blízkych manufaktúrach (Trnava, Bratislava, Častá a iné) a v 19. a 20. storočí vo fabrikách. S novým materiálom sa menil nielen vzhľad sviatočného odevu, ale aj technika, farebnosť a plochy výzdoby.

Trnavský kroj

Vynikla najmä Trnavská výšivka - rozličné náročné techniky, ako napríklad dierkované vyšívanie, pavúčiky, aplikácia na tyle, zlatá a strieborná Tnavská výšivka, plná Tnavská výšivka - hodvábom, vlnou, bavlnkami. Tnavská výšivka, ktorá na domácom konopnom plátne bola jednoduchá (podľa rátanej nite) a ovládala ju takmer každá dedinská žena, sa s novými materiálmi mení. Koncom 19. storočia sa v trnavskej oblasti stretávame už s deľbou práce pri vyšívaní. Okrem ovládania techník bolo potrebné vzory i predkresľovať. Na dedinách sa začínajú uplatňovať talentované ženy - kresliarky, ktoré vipísujú vzory pre vyšívačky. Tieto pisárki spolu s vyšívačkami vytvárali nový štýl trnavskej výšivky. Koncom 19. storočia sa už trnavská výšivka stáva hľadaným a módnym artiklom i pre mestských záujemcov a pre dedinské ženy a dievčatá sa stáva i zdrojom zárobku. Výšivkárstvo začal organizovať i spolok Izabella, ktorý založili roku 1895 v Bratislave. Spolok mal strediská V Cíferi, Zavare, Trnave, Dolnom Lopašove a okrem domáceho trhu pracovali pre zahraničie (Londýn, Paríž). Po prvej svetovej vojne nadviazala na prácu Izabelly Detva. V roku 1930 bolo v Trnavskom okrese 2457 výšivkárok, ktoré pracovali na zárobok. V trnavskom ľudovom odeve zo začiatku 20. stor. sa stretávame so súčasťami z pôvodného materiálu (konopné plátno) a s výšivkou podľa počítanej nite, ako sú napr. krížiky, vrkôčik a pod. Na sviatočných častiach však už nájdeme farebnosť, materiály i techniku výzdoby, ktoré využívajú možnosti priemyselných výrobkov.

Ženský odev

Základné súčasti

Spodnou a súčasne vrchnou súčasťou je rubáč z nebieleného konopného plátna, ktorý je od bokov dozadu drobno riasený. Riasenie bolo pod pásom upevnené hrubou bavlnou, čo tvorilo jednoduchú výšivku. Niekedy sa rubáč prifarboval na žlto šafranom, neskôr i žltou hlinkou. Pôvodne sa nosil (spolu so zásterou) ako všedný i sviatočný odev v lete iv zime. Koncom 19. storočia sa stal už iba pracovným odevom, v lete sa nosieval i na tanec. Začiatkom 20. stor. sa na rubáč už všeobecne obliekala sukňa.

Rukávce, ktoré sa obliekali na rubáč, boli tiež z nebieleného konopného plátna. Zriedkavo ich zdobili výšivkou alebo pretkávali. Siahali do pol hrude. Už koncom 19. stor. sa šili rukávce i z jemnejšieho materiálu - továrenského bavlneného plátna (šifónu, batistu). Od týchto rukávcov sa oddeľoval naberaný golier (krézel) a manžety (male), čo malo praktické dôvody. Tacle a krézel bohato zdobili výšivkou, preto sa nemohli tak prať ako rukávce. Okrem toho vyšívali rukávce i na pleciach.

Vývojový prechod medzi rubáčom a sukňou tvorí kasanica, riasená plátenná sukňa, vpredu nezošitá, bola archaickým ovinovacím odevom, ktorý sa dlhšie zachoval v iných regiónoch (napr. Myjava).

Doplnkom rubáča a rukávcov bola zástera (záscera, fertucha). Jej staršia forma, dnes známa už len z rozprávania, je z jednej šírky konopného alebo farbiarskeho plátna. Už koncom 19. storočia sa začali šiť zástery z rozličných kupovaných materiálov (glot, lister, sviatočné z hodvábu, bieleho šifónu, brokátu a pod.). Bývali široké, naberané a siahali cez boky. Výzdoba sa sústreďovala vpredu okolo spájania látky, neskôr i okolo okrajov (čipka, Tnavská výšivka, zúbky).

Najstaršie formy sukne z 19. stor. boli široké, naberané, vpredu nezošité, z ťažkého súkna (čašká sukna). Neskoršie sa stretávame už iba so zošitými sukňami. Na leto sa nosili lemice z ľahkých kupovaných materiálov (kartún, atlas, hodváb), na zimu štofki z vlnených látok. Silueta starších sukieň bola užšia, splývavejšia, až neskôr (20. storočie) sa začali čím ďalej tým viac uplatňovať spodné sukne, ktoré vytvárajú dnes známu barokovú líniu trnavského kroja.

Ďalšou ženskou súčasťou, ktorá sa od polovice 19. storočia dostáva i do pracovného kroja, je živôtik (lajblík, pruclek) - starší súkenný, neskôr z takých istých materiálov, z akých sa šili sukne (brokát, hodváb, kašmír, damašek a pod.), na všedný deň z lacnejších materiálov (kartún, kanafas, delén, barchet a pod.) pestrých farieb, najobľúbenejšie boli s kvetinovým vzorom.

CENA: 57 €
E-shop NAOZAJ.EU Tento výrobok si môžete objednať tu: (klik)
 
Dátum dodania  závisí od aktuálnych možností výrobcu. Je vhodné si termín popredu telefonicky dohodnúť.

 

 

 

 

Rukávce sú strojne vyšívané. Na simuláciu ručnej hladkovanej výšivky je použitý špeciálny vrstvený a točený steh, ktorý dokonale napodobňuje hrubú vyšívaciu niť. Výsledkom je verná imitácia ručného vyšívania.

Na rozdiel od bežne používaného plochého (tzv. saténového) stehu je však potrebné až šesť násobne viac vpichov ihly vyšívacieho automatu. (Viď detaily)

Krojové oplecko KATARÍNA - hladkovaná výšivka Ľudové oplecko KATARÍNA - vyšívaný límec - detail Folklórne rukávce KATARÍNA - límec s hladkovanou výšivkou Ženské oplecko KATARÍNA - vyšívaný rukáv Vyšívané oplecko KATARÍNA - detail hladkovanej výšivky na rukáve
 

 

Vaša farebná varianta výšivky

Vami požadovanú farebnú variantu môžete zadať pri vytváraní objednávky v E-shop NAOZAJ.EU.

Farebná kombinácia "A"
 
červená svetlá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: červená svetlá
Farebná kombinácia "B"
 
červená tmavá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: červená tmavá
Farebná kombinácia "C"
 
hnedá tmavá (meď)
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: hnedá tmavá (meď)
Farebná kombinácia "D"
 
hnedá svetlá (bronz)
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: hnedá svetlá (bronz)
Farebná kombinácia "E"
 
oranžová
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta:  oranžová
Farebná kombinácia "F"
 
čierna
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: čierna
Farebná kombinácia "G"
 
modrá svetlá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: modrá svetlá
Farebná kombinácia "H"
 
modrá tmavá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: modrá tmavá
Farebná kombinácia "I"
 
zelená svetlá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: zelená svetlá
Farebná kombinácia "J"
 
zelená tmavá
Vyšívané oplecko KATARÍNA - farebná varianta: zelená tmavá
Vaša vlastná farebná varianta.

Máte možnosť voľby vlastnej farebnej varianty výšivky. Stačí ju pri dokončovaní objednávky napísať do "Komentára k objednávke".

Príklad textu správy:

oplecko KATARÍNA,
farba: červená-tmavá.

Dostupné farby
 
žltá
 
oranžová
 
červená svetlá
 
červená tmavá
 
hnedá tmavá (meď)
 
hnedá svetlá (bronz)
 
zelená svetlá
 
zelená tmavá
 
modrá svetlá
 
modrá tmavá
 
sivá
 
čierna

 

Krojové rukávce (oplecko) sú štandardným vrchným ľudovým odevom žien na celom území Slovenska.

Podľa použitia sa líšili hlavne zdobením - na denné nosenie a na slávnostné príležitosti (do kostola, na veselicu, svadbu..).

Krojové rukávce "KATARÍNA" sú zdobené hladkovanou výšivkou na límci a rukávoch. Základným materiálom je bavlnené plátno.

Inšpiráciou pre vyhotovenie výšivky je obrázok z knihy "Slovenská ľudová výšivka" (strana 110). Publikáciu vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v roku 2011 - autori publikácie: Anna Chlupová a kolektív.

 

Rukávce ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodanie zásielkovou službou.

K výrobe potrebujeme krajčírske miery postavy. Môžete nám ich poslať cez tento formulár: (klik)

KRAJČÍRSKE MIERY pre ušitie rukávcov

 

Krojové rukávce KATARÍNA - kroj Trnava
 

 

Všobecný popis:

Rukávce sú plátenná súčasť ženského kroja, siahajúca od pliec do pol hrude alebo až poniže pása. Rukávy, predný a zadný diel sú stiahnuté úzkym golierom.

Krajové názvy pre túto súčasť odevu:
  • Bratislavská župa : rukávce
  • Nitrianska župa : rukávce
  • Trenčianska župa : rukávce
  • Tekovská župa : oplecko
  • Hontianska župa : oplecko
  • Novohradská župa : oplecko
  • Zvolenská župa : oplecko
  • Oravská župa : oplecko
  • Liptovská župa : oplecko
  • Gemerská župa : oplecko
  • Spišská župa : opliča,oplečko
  • Šarišská župa : oplecko, oplečko
  • Abovská župa : opliča,oplečko
  • Zemplínska župa : oplečko

Vrchné súčasti

Najstaršie, tak ako aj inde na Slovensku, sú rôzne kusy textilu (plátna), ktoré sa ovíj ali alebo prehadzovali cez telo. Sú to štvorcová dvojpolová plachta, ktorá sa nosila do kostola, do dažďa (cez kožuchy a mentieky), ďalej pólka alebo odzevačka (dlhí ručník), ktorá bola z jednej šírky plátna, dlhá asi 250 cm. Slúžila ako pokrývka hlavy. Obliekala si ju mladucha na sobáš, mladá matka na úvod.

Za starodávne zimné súčasti treba pokladať tie, ktoré zhotovovali z barančiny. Je to mentieka (mentík), ktorú šili remeselníci a predávali na jarmokoch. Bola z modrého súkna, podšitá barančinou, lemovaná čiernou barančinou alebo líščou kožušinou. Mentieka bola bohato šnurovaná. Sem patril aj trojštvrťový biely kožuch. Novšímí súčasťami sú rozličné podšité kabátiky (kacabaja, jupka) a vlniaky.

Účes a pokrývka hlavy

Bežne nosili dievky vlasy predelené pútcom a zapletené do dvoch vrkočov (každý z 3-7 prameňov). Vrkoče (ocase, cupi) viseli voľne na chrbte, alebo si ich obtočili okolo hlavy a uviazali tkanicou. Slávnostnejší spôsob úpravy hlavy u dievčat boli stuškí. Na vlasy sa pripla asi 10 cm široká červená stuha, ktorá tvorila na hlave akýsi čepček. Stuški nosili dievčatá i v zime, vtedy si na ne uviazali ešte šatku. Nosili sa i ku muzike, na oberačky, dožinky.

Úpravu vlasov vydatých žien charakterizovala podložka, tzv. grgula, podľa ktorej sa nazýval i účes. Bol to podkovite zahnutý drôt, ovinutý plátnom a ukončený šnúrkami. Dva pramene vlasov skrúcali a ovinovali okolo grgule. Ak sa ešte dnes vydaté ženy držia zvyškov tradičného kroja, nosia dva vrkoče ovinuté okolo hlavy. Na grgulu si ženy zakladali čepec. Na ňom sa uplatňovala najviac biela dierkovaná Tnavská výšivka, Tnavská výšivka na tyle, zlatá a strieborná Tnavská výšivka. Dierkovaná Tnavská výšivka sa sústreďovala i na sviatočných bielych ručníkoch, šatkách, ktoré sa viazali na čepiec. Okrem nich sa nosili aj šatky pestrofarebné, často lemované vyväzovanými vlnenými strapcami.