To, čo sa nám zachovalo z tradičného oblečenia do súčasného obdobia, je výsledkom dlhodobého vývoja.
Pôvodný odev plnil len ochrannú funkciu. V priebehu stáročí sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života a estetického cítenia ľudí.
Ľudové oblečenie bolo časom doplnené o príležitostné odevy - sviatočné a obradové.
Od konca 17. storočia sa pri zdobení začala používať aj výšivka. Rozvojom priemyslu a obchodu sa v 18. storočí zvýšila dostupnosť farebných vyšivacích nití - bavlnených, ale aj hodvábnych.
Územím Slovenska prechádza rozhranie dvoch kultúrnych oblastí Európy - nížinnej Panónskej panvy a horskej oblasti Karpát. Preto sa základné typy slovenského ľudového odevu v posledných dvoch storočiach sformovali do charakteristických celkov - nížinnej a horskej oblasti.
Medzi oboma oblasťami neexistuje jednoznačná hranica. Nížinnú oblasť spája široké pásmo prechodných foriem kultúry juhovýchodnej Moravy, východného Rakúska, Maďarska, bývalej severnej Juhoslávie a západného Rumunska. Horskú oblasť spája Slovensko s odevom severovýchodnej Moravy, južného Poľska, západnej Ukrajiny a severného a východného Rumunska. V celom komplexe do popredia vystupujú spoločné karpatské prvky.
Kroje ( tak ako ich poznáme dnes) možno prirovnať k sviatočným ľudovým odevom z 19. storočia. Skladajú sa z rovnakých odevných súčastí ako pracovné odevy, ale sú obohatené rôznymi doplnkami a zdobením.
Termíny "národný odev a národný kroj" sa pre ľudové oblečenie vo funkcii scénického odevu začali používať až koncom 19. storočia. Krátko po 2.svetovej vojne vznikla potreba ušiť odevy pre ľudové umelecké kolektívy a folklórne súbory ( v snahe o zachovanie kultúrnych tradícií ) . Garantom mapovania ľudových odevov na Slovensku bol Etnografický ústav Slovenského národného múzea a výrobcom krojov sa stal ÚĽUV (Ústredie ľudovej umeleckej výroby). Vznikali celé kolekcie odevov určené pre javiskové scénické predstavenia, ktoré prevzali názov "ľudový kroj".
V ženskom odeve je spodňa základnou súčiastkou, nosenou priamo na tele. Oplecko so širokými vyšívanými rukávmi akrátkym driekom sa obliekalo na hornú časť tela . Na vrch sa oblieka brusliak a trojuholníková šatka - krodel , prekrížená na prsiach a vzadu zaviazaná. Na spodňu sa od pása nadol oblieka sukňa z bieleho plátna ( kinteš ), alebo z modrotlače. Na sukňu sa opásala zástera .
Najcharakteristickejšia bola úprava hlavy vydatých žien, ktoré si vlasy upravovali do dvoch prameňov, obkrútených okolo kruhovej podložky- kotúčky . Kotúčka tvorila podklad pre čepiec ( kápku ), ktorá bola celá vyšívaná.
Ako obuv nasili ženy súkenné kapce alebo kožené čižmy .
Vjenec sa nosil ako pokrývka hlavy slobodných dievčat. Krézel je doplnok kroja uviazaný okolo krku. Vyrába sa z širokej „cverenej" konfekčnej alebo paličkovanej čipky naskladanej do drobných záhybov.
Stan bol vlastne ako spodná košieľka. Potom si na seba ženy navliekli opliecka, ktoré boli vyšívané krivou ihlou a vyrezávanou výšivkou. Po oblečení opliecok si na seba obliekli vestu, zdobenú drobnými vyšívanými kvetmi a rôznymi našitými flitrami. No a nakoniec prišiel krodel, ktorý vyzerá ako trojcípa šatka. Atila je typ blúzky, šitá z jemného plátna, kašmíru, hodvábu či vapéru. Rekl je súkenný kabátec modrej alebo čiernej farby používaný v zimnom období na ochranu pred chladným počasím.
Je tradičný svojím zdobením, výšivkou a spôsobom, ako je vyšívaný. 
Ženský kroj tvorí  sukňa, spodňa, zástera, krodel, stan a vesta,
 slovensky kroj,
 slovenske kroje,
 Slovak folk costumes.
Čepčenie, i keď trošku v zmenenej forme, sa zachovalo až dodnes. Kedysi mladuchu odvádzali do domu ženícha a tam tento obrad symbolicky vykonali ženy za spevu obradných svadobných piesni a magických rituálov. To všetko bolo symbolom toho, že dievčina bola prijatá medzi dospelé vydaté ženy.
Najdôležitejší úkon ho čakal pri snímaní party. Predávanie venca a snímanie party boli najpôvabnejšie časti svadby, ktoré vykonávali družičky a družbovia. Družičky sprevádzali nevestu počas celej svadby, sú jej zástupkyňami, konajú, hovoria a spievajú v zastúpení nevesty.
Príprava pierka pre ženícha a družbov boli úlohou práve nevesty a družičiek. Znakom panenstva bol rozmarínový venček, ktorý mala nevesta na hlave okrem party, ktorú nosila od druhej ohlášky do svadby ako znak dievoctva.
Čepčenie je jedinečným skrášlením a ozvláštením svadobnej zábavy, preto dnes tento ľudový zvyk zažíva svoju renesanciu.
Svadobný ženský dievčenský kroj je určený na odobierku mladuchy. 
Ženích má svadobnú vyšívanú košeľu, krpce, súkenné nohavice, krojovú vestu. 
V zimných mesiacoch svadobný kabár, krojovú kabanicu. Nechýba folklórny plstený klobúk.
Mladucha má dievčenský svadobná kroj a mení svadobnú partu za ženský čepiec,
 Slovenský kroj,
 Slovenské kroje.
 Čadčiansky kroj ,
 Oščadnický kroj ,
 Svrčinovský kroj ,
 Skalický kroj ,
 Turzovský kroj ,
 Dunajovský kroj ,
 Vadičovský kroj ,
 Ochodnický kroj ,
 Staškovský kroj ,
 Bystrický kroj ,
 Makovský kroj ,
 Goralský kroj kroj ,
 Valašský kroj ,
 Terchovský kroj, slovensky kroj,
 slovenske kroje,
 Slovak folk costumes.
 kroj Čadca ,
 kroj Oščadnica ,
 kroj Svrčinovec ,
 kroj Skalité ,
 kroj Turzovka ,
 kroj Dunajov ,
 kroj Vadičov ,
 kroj Ochodnica ,
 kroj Staškov ,
 kroj Bystrica ,
 kroj Makov ,
 kroj Valašsko kroj ,
 Slovenský kroj,
 Slovenské kroje.
 
							
						
					kroje na Záhorí ,
		kroje na Myjave ,
		kroje na Ponitrí  ,
		kroje na Tekove ,
		kroje na Kysuciach ,
		kroje na Orave na predaj,
		kroje na Turci ,
		kroje na Liptove na predaj,
		kroje na Detve na predaj,
		kroje na Horehroní ,
		kroje na Hontiansku ,
		kroje na Novohrade ,
		kroje na  predaj Gemere ,
		kroje na Spiši ,
		kroje na Šariši kroje ,
		kroje na Zemplíne,
		kroje na helpe,
		kroje na východnom slovensku,
		kroje na západnom slovensku,
		kroje na strednom slovensku.
		 
Lajblík je možné objednať len cez e-shop pri súčastnom zaslaní mier postavy. Je nutná aj osobná návšteva v našej výrobnej prevádzke.
					Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop. 
					
Dátum dodania  závisí od aktuálnych možností výrobcu. 
					
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
				
Biely živôtik (lajblík) je súčasťou ženského sviatočného kroja, rozšírený hlavne v Trenčianskej župe.
Má špecifické zakončenie spodného okraja "uškami", ktoré zvýrazňujú pôvab ženskej postavy.
Veľmi príbuzné zdobenie je používané aj v Šarišskej župe a rozšírené je po celom severe Slovenska.
V súčastnosti je biely lajblík obľúbený hlavne pri svadobných ľudových obradoch - čepčení mladuchy, nevesty.
Lajblík ušijeme na mieru postavy, je však potrebná jedna návšteva u krajčírky - po ušití lajblíka "do skúšky".
Je to je jediný krojový prvok, ktorý treba domerať priamo na postave budúcej nositeľky.
Všetky ostatné krojové súčasti je možné ušiť bez potreby osobnej návštevy u krajčírky.
