Chlapčenská vyšívaná košeľa SLAVKO

Tekovská krížiková výšivka na chlapčenskej krojovej košeli SLAVKO.

Oblasť Tekova (historická Tekovská župa) má v rámci slovenského ľudového umenia, a najmä v kroji, svoje špecifiká, ktoré sa premietajú aj do miestnej výšivky.

Najvýraznejšia a najviac spomínaná oblasť v rámci Tekova s unikátnym krojom je tzv. čilejkárska oblasť, ktorá leží severne od Levíc (obce ako Starý Tekov, Hronské Kľačany, Tlmače atď.).

Čilejkársky ženský kroj bol donedávna považovaný za perlu regiónu a je známy svojou pestrosťou a bohatosťou, najmä v porovnaní s inými časťami Tekova.

V severnejšej časti Tekova (chudobnejšie roľnícke obce) si odev dlhšie zachovával archaické prvky a výšivka bola striedmejšia. Pre ženský kroj bola typická najmä červeno-čierna farebnosť, zatiaľ čo na mužských košeliach prevládala žlto-oranžová.

V čilejkárskej oblasti došlo k výraznejším zmenám vo výzdobe a farebnosti. Kým koncom 19. storočia dominovali farby ako čierna, biela a modrá, po prvej svetovej vojne kroj farebne ožil vďaka vplyvu továrenských látok dovážaných najmä z USA (preto sa obyvateľom hovorilo aj "Amerikáni").

Kroje v čilejkárskej oblasti sa vyznačovali aj špecifickou strojovou výšivkou, ktorá sa najprv nakreslila na papier a následne aplikovala. Hoci sa pôvodné výšivky zachovali, dnes sa obnovujú aj pomocou digitalizácie a prekresľovania detailov na to, aby bolo možné kroj zhotoviť aj v budúcnosti.

Tekovská výšivka, najmä v mikroregióne čilejkárskych obcí, sa v priebehu 20. storočia vyvinula od pôvodnej striedmejšej, konopnej a červeno-čiernej výšivky k mimoriadne bohatej a pestrej výzdobe, kde sa okrem tradičných techník uplatnili aj koráliky, flitre a strojová výšivka.