Chlapčenská vyšívaná košeľa ŠTEVKO

Vyšívaná detská košeľa Horná Poruba, Kopec

Tradičná hornoporubská výšivka je zaujímavá predovšetkým ornamentálnou skladbou s viacerými archaickými prvkami, ktoré si zachovala takmer až do polovice 20. storočia. Ornamentálne najbohatšia výšivka bola na pleciach rukávcov a na prednej časti mužskej košele. Skromnejšie sa vyšívali zástery, čepce a konopné plachty. Približne do začiatku druhej svetovej vojny charakterizoval výšivku štylizovaný a geometrický ornament komponovaný do štvorcov. Tradičnými motívmi boli kolečká, hviezdički a lístkové motívy (podkovi, na rozki, turecké kveti). Hladkovacím stehom sa vyšívali deliace linky a plocha štvorcov plným plochým stehom. Ďalšími technikami, napr. krížikom, krivinkou, mešterkou a spojovacím švíkom, sa vytvárala funkčná výzdoba na golieroch, okrajoch rukávov, pri spájaní textílií a podobne. Vyšívalo sa pôvodne bavlnenou alebo vlnenou priadzou, neskôr perlovkou.

Pôvodná farba výšivky na starších odevných súčastiach bola červená. Vývojom k nej pribúdali oranžová, žltá a čierna. Viacfarebné kombinácie s použitím modrej, zelenej a ružovej sa začali bežne vyšívať v období prvej svetovej vojny. Dovtedy sa tieto farby uplatňovali sporadicky len na súčastiach odevu (rukávcoch, zásterách) vyšívaných vlnenou priadzou.

V dvoch obciach ležiacich neďaleko Trenčianskej Teplej - V Hornej Porube a V Kopci - sa ešte po druhej svetovej vojne nosil ľudový odev. Bežne sa tu tkalo plátno, šili a vyšívali sa niektoré súčasti odevu. Čepce zdobené výšivkou a tkanou čipkou tu nosili staré ženy ešte koncom 20. storočia.