Valašský trojštvrťový krojový kabát

Z názvu Valašský kabát vyplýva jeho praktický účel. Slúžil ako pracovný ľudový odev valacha, baču, honeľníka a pastierov dobytka. Nosili ho po celý rok. Cez leto chránil pred slnkom a dažďom a v zime pred mrazom. Proti vode bol úmyselne napustený živočíšnym tukom. Nemal vlastnosti dnešného folklórneho odevu. Valašské kabáty však boli funkčné. Boli len veľmi jednoducho vyšívané. Zdobenie bolo súčasťou krajčírskej práce. Zároveň tvorilo zakončenie súknennej tkaniny proti opotrebovaniu. Valasi boli bez majetku a kabáty si často šili a zdobili sami. Na sviatok mali ďalší valašský kabát z jemnej tkaniny a bohatšie vyšívaný. Bol čistý a bez masti. Bača bol už na vyššej spoločenskej úrovni sedliaka. Preto aj jeho súkenný kabát je už podkladom pre súčasné Slovenské kroje.

Ľudový kabát kabanica

Kabanica alebo hunienka, sukmana, sukna, kurtka, kabaňa, čuha, deštenák, gubka, boli na šitie krajčírsky zložité. Preto prevládala remeselná výroba valašských krojových kabátov zo súkna na bežné nosenie hlavne v chladnom počasí. Šili sa z bieleho súkna a v niektorých oblastiach ako Detva, Orava, Spiš, Liptov si muži obľúbili čierne a tmavohnede súkno. Ženské kabanice na Honte a Horehroní mali osobitné krajčírske strihy.

Valašský krojový kabát je šitý z niekoľkých rovných dielov s preloženým lemom po celej výške. Na hrudi sa kabanica zapínala blanciarom, alebo koženým remeňom s prackou.

Krojová halena.

Halena je súkenný ľudový kabát s veľkým golierom, ktorý siahal do polovice chrbta a v zlom počasí prekrýval hlavu. Valašská halena z domáceho hrubého súkna bola zväčša pracovným odevom a ešte v prvej polovici 20. storočia ju nosili najmä furmani, pastieri, hlásnici a strážnici. Slúžila aj ako prikrývka. Patrila k sviatočnému odevu bohatého muža a k svadobnému kroju ženícha.

Huňa a kabanica.

Ľudový vrchný odev na Slovensku tvoria tieto halenárske výrobky: kabanica, huňa a halena. Mužské a ženské folklórne kabáty sa líšili len veľkosťou, ktoré v jednej usadlosti nosili ženy aj muži. Halena sa len prehodila cez plecia. Rukávy krojových kabátov si valasi na konci zošívali a slúžili ako vrecká. Len v tuhej zime sa kabáty a kabanice obliekali aj do rukávov a opásali koženým remeňom alebo špagátom.

Halenárstvo.

Halenári boli úzko špecializovaný na šitie kabátov zo súkna. Šili kabanice nie len pre valachov. Zaoberali sa aj tkaním látky pre svoje potreby. Strih kabátov a ich vyšívanie boli podľa miestnych zvyklostí. Tvorili Slovenskú ľudovú kultúru vkladaním vlastných výšiviek na kabáty.

Mužské krojové kabáty - šitie a predaj krojov.

Predaj a výroba mužských kabátov na zákazku sú dodávané na základe objednávky. Prevedenie je bez podšívky podľa vlastného strihu na kabanicu.