PROLÓG: ...Detva - sídlo ústrednej obchodnej správy ľudového umeleckého priemyslu na Slovensku...
Článok z roku 1924 sa zaoberá NEčinnosťou vtedajšej vlády pri podpore ľudovej priemyselnej výroby. Keby tak dokázal osloviť súčasné vládne garnitúry....

Nekomentovaný prepis článku: Úpadkom piatich slovenských spoločností, zaoberajúcich sa ľudovým priemyslom, nesmierne by utrpel umelecký priemysel ľudový na Slovensku. A síce utrpel by ľud na svojej živnosti, aká plynula mu z práce jeho priemyselhých produktov, utrpel by sám priemysel na svojom vývine a utrpel by i prestíž tohoto priemyslu, aký požíva doma i v zahraničí, nenahraditelné ztraty, A to tým viac, že Maďari, získavší si lacné pracovné sily zo Slovenska, exportujú tieto výrobky pod svojou maďarskou firmou ovela lacnejšie do zahraničia, menovite do Ameriky.

Jestli vláda čím skôr tak neučiní, poškodí tým záujem štátu a dopustí sa viny, že ľud zanechá kultúru, ktorú zdedil po svojich predkoch a tradicionálne si ju po celé veky do dnes udržal, a že zase pribudne nová vlna, ktorá potiahne sa za prácou mimo svojej macošskej vlasti. Znám vyšívačky z bratislavskej župy, ktoré vynikaly svojou znamenitou „robotou” a pre nedostatok zárobku vyslaly do Ameriky najprv svojich mužov a potom samy pošly za nimi i s deťmi. Tam vyšívacky pracujú lacno pre židovské podniky, ale súc platené dolármi, zarábajú v čs. korunách predsa len o veľa viac, ako doma.

Lenže tam umelecký priemysel svojej domoviny, vzory národné, nepestujú, lebo tam musia vyšívať vzory, aké ich zamestnávateľ im predloží.

Akže vláda sanuje umelecký priemysel ľudový na Slovensku, odstráni nielen čiastočne nezamestnanosť ľudu, ale udržovaním a zdokomalovaním tohoto priemyslu, udržuje a povyšuje i kultúru ľudu. I preto, aby si ľud slovenský nenariekal všade a stále, že sa mu v čsl. republike tažšie a horšie žije, ako za madarského režimu.

Uhorská vláda, uznávajúc dôležitosť a význam ľudového priemyslu, ustanovila si jeho podporovanie štátom v osobitnom článku III, zákona z roku 1907, že jeho zveľadenie je všeobecným záujmom. A tento zákon je ešte i dnes na Slovensku platný a teda pre čs. vládu tiež záväzný.

Niekedy ovšem tak sa zdá, ako by niektorí páni v patričnej sekcii ministerstva osvety nielen na ľudový priemysel umelecký a na slov. národopis vôbec, ale zvlášte na ten slovenský svojráz veľmi krivým okom pozerali, ako by ten vyzdvihoval osobitnosť - individualitu, - ethnickú rozdielnosť národa slovenského od českého a stával sa haťou pre splynutie Slovákov s Čechmi. Ak by nejaká príčina pre toto splynutie bola, tak by to iste bolo len to krivé oko. Slovákov s Čechmi môže sväzovať jedine úprimnosť, dôvera a láska, ale nikdy nie obmedzovanie, odstrkovanie a nedôvera.

Jestli spoločnosti pre umelecký priemysel nie svojou vinou dostaly sa do dnešnej ich kríze, preto, ak ináč dokázaly schopnosť života, nech vláda poskytne im takú pomoc, aby mohly ďalej svojim smerom účinkovať, ale aby stály sa filiálkami „Detvy”, aby ako také pracovaly pre „Detvu", ktorá by ich sorganizovala, v ktorej by bola ústredná predajňa i ústredná správa obchodná.

Ovšem nejakým skrblením a handlovaním, nejakým troškárstvom so strany vlády, špeciálne ministerstva obchodu sa veci neprospeje. To by znamenalo pre patričné spoločnosti len večné vegetovanie, nevedúce k nijakému výsledku.

Tu treba zasiahnuť rukou mocnou a plnou. Len tak môže sa vec rentovať i štátu. Len tak môže sa pomôcť ľudu a len tak môže sa vzkriesiť ľudové umenie a potisnúť ho ďalej do predu.

Autor

 

Originál výtlačku(PDF) tohto čísla si môžete stiahnuť tu: NÁRODNÝ DENNÍK, Pavel Socháň
Dátum publikovania na www.kroj.sk : 2023-06-08,  Igor Stráňavský