Slovenské kroje na predaj
Slovenské kroje
Slovenské kroje

 

Dôležité upozornenie: tento článok je primárne určený pre vnímavých ľudí, ktorí hľadajú informácie a preto sú ochotní čítať text.
Nenájdete tu žiadne "veselé video".

 

Predslov: šijeme kroje. Veľmi častou požiadavkou zákazníka je:
"Chcem bohato vyšívanú košeľu, ale musí byť z ľanového plátna - aby to bola typická ľudová košeľa."
Ďalší text vám môže pomôcť zorientovať sa pri voľbe vhodnej látky na výrobu kroja.

 

Priemyselná revolúcia - obrat vo výrobe textilu.

Priemyselná revolúcia umožnila prechod od manufaktúry (založenej na ručnej práci) ku vzniku priemyselnej továrne so strojnou výrobou. Priemyselnú revolúciu historici datujú od roku 1760 - začiatok je v textilnom priemysle (Anglicko). Onedlho po Anglicku nasledovalo Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty. Približne do roku 1890 priemyselná revolúcia prešla celou Európou (s výnimkou Balkánu a Ruska).

Medzi ľudové vrstvy prenikli rôzne druhy kvalitných jemných plátien (vaper, batist a tyl) a tiež nové druhy vyšívacích priadzí (vlnené, bavlnené, hodvábne, zlaté a strieborné). Priebežne aj v ľudovom odeve "preberalo nadvládu" bavlnené plátno, ale tiež hodváb, brokát a priemyselne tkané ozdobné stuhy.

Po nahliadnutí do histórie ľudového odevu na Slovensku zistíme, že sa už viac ako 150 rokov používa bavlna, ľan aj konope. Dostupnosť priemyselne vyrábaných látok spôsobila rýchly ústup tradičnej (domácej) výroby. Tento vývoj sa prejavil nie len u plátna na košele a rukávce, ale aj u hrubých látok na nohavice, kabáty a vesty.

Avšak naďalej sa remeselne vyrábali látky na úžitkové účely z doma vypestovaného ľanu a konope - plachty na seno, vrecia, rôzne prikrývky, obal na strožok (predchodca matracov) a tiež na úžitkové dekoračné prvky - obrusy, kútne plachty...

 

Bavlna, alebo ľan ?

To je otázka, ktorú si oprávnene často položia nadšenci folklóru pred výrobou alebo nákupom krojových košieľ a rukávcov. Odpoveď získame okamžite, ak si položíme inú otázku: "Na aký účel bude slúžiť môj nový kroj?"

Pracovný ľudový odev - predvádzanie remesiel a ľudových zvykov pri práci.

Pracovný odev vždy plnil hlavne ochrannú funkciu. Najrýchlejšie sa opotreboval a preto bol šitý z lacných, pevných a hrubých materiálov. Aj v dnešnej dobe je vhodné, aby remeselník (napríklad košíkar) pri verejnom predvádzaní svojej zručnosti mal oblečenú košeľu z ľanu, nezdobenú (bez vyšívky), alebo len funkčne zdobenú (okraje látky olemované vlnenou priadzou). Je možné použiť aj veľmi hrubé bavlnené plátno, tkané z hrubých nití s osnovou a útekom maximálne 18x18 vlákien na centimeter. Plátno by malo mať aj "nádych" béžovej farby (aby pripomínalo ľan, ktorý sa nedá vybieliť do čistej bielej). Na trhu sú dostupné bavlnené imitácie režného plátna, ktoré prakticky dokážu úplne nahradiť originálne ľanové plátno.

Slávnostný ľudový odev - do kostola, na trh, na tancovačku.

Slávnostný odev naši predkovia nosili len "občas". Nevyjadroval len príslušnosť k regiónu (obci), ale aj ekonomické postavenie konkrétneho človeka a rodiny. Preto bola snaha odev vyrobiť z kvalitných materiálov a bohato "vyzdobiť" (výšivky).

V tomto type odevu sa už dávno uplatnili takmer výhradne priemyselne vyrábané tkaniny. Košele a rukávce sú snehobiele a ľan sa nepoužíva. Extrémom sú čepce vyšívané zlatou a striebornou niťou (Trnava). Bavlna je už na prvom mieste.

Obradný ľudový odev - svadby, krstiny....

Obradný odev bol takmer identický so slávnostným odevom - ale doplnený obradnými prvkami (napríklad partou, loktušou..) Každý si chcel obliekať krásny odev, ktorý ho povznášal a dodával sebe aj obradu dôstojnosť a noblesu. Kroje boli ušité z najlepších materiálov a dedili sa cez viaceré pokolenia. Tu už hovoríme o skutočných tradíciách v obliekaní pospolitého ľudu. Aj keď si to neuvedomujeme, obradné zvyky sa zachovávajú dodnes. Vyšívaná košieľka je stále bežná pri krstení novorodencov - len má už inú formu a motívy výšivky.

 

Konope, ľan, bavlna - porovnanie materiálu

Okrem vzhľadu sa tieto látky líšia hlavne "komfortom" nosenia z nich vyrobeného odevu.

Konope, ľan, čistá bavlna - spoločné vlastnosti: sú to prírodné vlákniny s vyššou zrážanlivosťou pri praní (oproti novodobým umelým vláknam). Všetky sú náročné na údržbu - pranie a žehlenie. Pri ručnom žmýkaní (namáhanie krútením) sa vlákna "zlomia" - aj po opakovanom praní zostanú zlomy (linky) na látke. Nie je ich možné vyžehliť. Pri ušití pracovných odevov môžu byť zlomy prínosom (vypadajú "ľudovejšie"). Ak chceme úmyselne dosiahnuť tento vzhľad, treba košeľu žmýkať krútením niekoľkokrát - vždy naprieč oproti predošlému žmýkaniu. Lámavosťou najviac trpí ľan a najmenej bavlna.

Konope - vlákna rastliny sú hrubšie a tkáčske nite sú preto objemné. Z konope sa dá utkať len skutočne hrubé plátno. Odev z konope sa na holom tele nedá nosiť (s prihliadnutím na dnešnú dobu). Pod košeľu je nutné obliekať bavlnené tričko. Konopné plátno je pevné a drží tvar. Je to výborný materiál na výrobu doplnkov s naturálnym vzhľadom (tašky, kapsy).

Ľan - vlákna rastliny sú dostatočne jemné na utkanie tenkého plátna, ktoré je však neohybné a láme sa. Dnes bežne dostupné ľanové plátna sú neupravené a preto primárne určené na dekoračné účely (vyšívané obrusy, plachty, tašky, kapsy). Ušitie odevu z ľanu je podmienené následný "rozbitím" plátna. Kedysi sa hotová košeľa dlho namáčala vo vode a potom tĺkla lopárikom na polienku - v podstate sa jednalo o ručné valchovanie. Tkanina zmäkla, nabrala na objeme, mierne sa zdvihol "chlp" (ako to poznáme u flanelu) a potom bol odev nositeľný na holom tele..

Bavlna bez prímesí - vysoký komfort obliekania. Ušitý odev nedráždi pokožku, neškriabe. Pre zachovanie "ľudového vzhľadu" je potrebné u mužských krojov použiť plátno s vysokou gramážou a hustým tkaním (osnova-útek od 24x24 nití na centimeter). Pri ženských rukávcoch je lepšie použiť plátno s nižšou gramážou (tenšie nite), ale tiež s hustým tkaním. Tenké plátno sa dá na rukávoch jemnejšie nariasiť.

Bavlna s prímesou umelých vlákien - vysoký konfort obliekania. Umelé vlákna (hlavne elastan) pridávajú plátnu vláčnosť, pružnosť a tým "padavosť". Látka však nedrží tvar (napríklad na ženských rukávcoch sa bez škrobenia nedá udržať požadovaný objem rukávov.) Výrobky potom nemajú ľudový vzhľad - visia na osobe ako "vlajka na rahne". Prímesi v plátne však umožňujú podstatne ľahšiu údržbu - hlavne žehlenie. Pláto sa menej "láme". Prípadné zlomy sa dajú parou a vysokou teplotou čiastočne alebo úplne vyžehliť. Dnes sa z tohto materiálu vyrábajú všetky štandardné konfekčné košele.

 

Gýč, kontra vkus v ľudovej kultúre.

Gýč je téma plná rozporov. Rovnako, ako všeobecná definícia vkusu a nevkusu. Vkus je jednoducho zmysel pre krásu. Je to schopnosť vidieť, alebo dokonca vytvárať estetické hodnoty. Vkus je naviazaný na priestor a čas (dobu). Ak sú tieto podmienky v rozpore, vzniká gýč.

Príklad 1: Nový dom - drevenica v Čičmanoch. Fasáda pomaľovaná charakteristickými čičmianskymi vzormi. Dom je zasadený do správneho prostredia, synchronizuje s dobou a tam žijúcim obyvateľstvom. Je to v poriadku ?

Tá istá vymaľovaná čičmianská drevenica postavená na Floride. Je to v poriadku ?

Príklad 2: Svadba. Ženích ma oblečenú košeľu z hrubého konopného plátna (lebo takú nosil jeho dedo - furman). Je to v poriadku ?

Príklad 3: Festival ľudových remesiel. Kováč stojí vo vyhni a predvádza výrobu podkovy. Má oblečenú snehobielu bavlnenú košeľu bohato vyšívanú na hrudi, límci, rukávoch aj manžetách, na hlave širák s orlím perom a za pásom bielu vyšívanú šatku od frajerky. Je to v poriadku?

 

Záver.

Ak ste prečítali pozorne celý text, tak predpokladám, že sa pousmejete nad vetou z úvodu tohto článku : "Chcem bohato vyšívanú košeľu, ale musí byť z ľanového plátna - aby to bola typická ľudová košeľa."

Áno, ako základný materiál je vhodný ľan aj bavlna. Všetko záleží len od toho, kde a na aký účel bude Váš kroj použitý - v akom priestore a čase.

 

( Ukážka nevkusu alebo gýču v architektúre: Žilina - majiteľ domu si vyzdobil vstupnú bránu betónovými levmi - pozri tu: Ukážkový gýč. )

Autor

Igor Stráňavský
- nevyštudovaný v obdbore etnograf,
"Múdrosti v článku" sú zozbierané z dostupnej odbornej literatúry:
Anna Chlupová - Slovenská ľudová výšivka,
Margaréta Horváthová - Kroje,
Jitka Staňková a Ludvík Baran - České a slovenské lidové kroje,
Viera Nosáľová - Slovenský ľudový odev,
Alena Hanzlíková - vkus a nevkus okolo nás.