Mosadzná pracka SATORA

Pracky od nepamäti boli kdesi na rozhraní medzi účelovým a ozdobným spínadlom.

Ľudové pracky v Slovenskom kroji

Od svojho vzniku až dodnes slúžia na odeve všetkých spoločenských vrstiev aj ako ozdoba a neraz sa ťažko dá určiť čo prevláda, funkcia spínadla, alebo ozdoba. Bola reč už o tom, že na súčastiach ľudových odevov starých strihov, šitých z rovných kusov látok, nebývali pracky. Platí to o plátenných košeliach a o rukávcoch, ako aj o vinenom vrchnom odeve halenového typu.

Pracka bola však nevyhnutnou súčasťou mnohých strihovo komplikovanejších odevov, ktoré súviseli so slohovým a módnym oblečením predchádzajúcich stáročí. S nimi sa dostala do okruhu ľudového umenia a celkom zdomácnela, a to už v stredoveku, ako to dokazujú archeologické nálezy praciek v hroboch z vidieckych lokalít.

V mladších obdobiach, z ktorých máme k dispozícii spoľahlivé údaje, sa na tradičnom ľudovom odeve pracky hojne používali na zapínanie aj ako ozdoba. Pritom však na Slovensku nejestvujú pracky samostatne vytvorené v dielňach ľudových výrobcov.

Ľudový odev zdobený mosadznými prackami

Ľudový odev sa zapínal buď mosadznými prackami zo zlatníckych dielní, prípadne ich napodobeninami, prámikovými prackami alebo bežným továrenským tovarom. Strieborné pracky, toto reprezentatívne spínadlo ľudového odevu, majú jednoznačne povahu šperku a boli zároveň súčasťou rodinného majetku, dedeného po generácie. Upevňovali sa v radoch pozdĺž predných okrajov živôtikov a viest, mentiek, kabaničiek a kožuchov.

Na vrchnom odeve bývali pevne prišité, živôtiky mali neraz len rad dierok, do ktorých sa strieborné pracky upevňovali šnúrkami, aby sa tá istá súprava mohla použiť na niekoľkých krojoch. Pritom mladí ľudia a ľudia spoločensky významní nosili, keď mohli, väčšie a nápadnejšie pracky, starí len malé a celkom jednoduché. V procese historického vývoja sa ustálilo niekoľko základných typov mosadzných praciek, ktoré výrobcovia obmieňali len z hľadiska dekóru a techník. Základ tvoria guľovité strieborné pracky s masívnym očkom. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých milimetrov po niekoľko centimetrov, ale zväčša v rozpätí od jedného do dvoch centimetrov.

Niekedy majú čisto guľovitý tvar, inokedy sú pretiahnuté do oválu. Guľovité pracky sú tepané z plechu alebo filigránové, vrchol majú vždy zdobený plastickou alebo rytou rozetou. Je to typ praciek, ktorý môžeme sledovať až do dielní veľkomoravských zlatníkov a ktorý bol do 20. storočia obrúbený ako univerzálna pracka na všetky kusy odevu. Polguľovitú pracku zlatníci takisto tepali alebo montovali z filigránu.