Mosadzná ľudová pracka OREŠIAK

Tradičný ľudový odev slovenského muža, vyrobený z hrubého domáceho plátna, súkna a kože, býval pomerne bohato opatrený prackami. Najviac sa nosili v hornatých krajoch Slovenska.

Mosadzná pracka ku Slovenskému kroju

Muži mali pracky na širokých opaskoch, na úzkych remeňoch nohavíc, na kabelách, na remencoch spínajúcich haleny a ostatný vrchný odev. Všade sa tam na pracky zapínali konce remeňov a boli zároveň výraznou ozdobou. Ľudové pracky bývali väčšinou mosadzné, v mladšom období sa na ich výrobu používal aj pevný pakfón, v druhej tretine 20. storočia miestami aj hliník alebo nehrdzavejúca oceľ. Je to spínadlo špecificky mužské a vždy k nemu patril kožený remeň.

Slovenské ľudové pracky preto dodnes zostali dôkladné, pevné a masívne a nikdy sa pri nich nestretneme s lacnými náhradkami ani pri realizácii, ani v materiáli. Pekná lesklá pracka bola vždy pýchou dobre oblečeného muža, a či si ju už vyrobil sám, alebo ju zhotovil miestny samouk či remeselník v blízkom mestečku, vždy bola vyrobená a zdobená s maximálnou starostlivosťou. Také boli aj výrobky továrenského ozdobného mosadzného tovaru, kde odlievali aj mosadzné pracky a podľa objednávok, rešpektujúcich krajové špecifické tvary, ich dodávali na Slovensko predovšetkým remenárom.

Slovenské ľudové pracky sú jednostranné a dvojstranné. Jednostranná pracka je pripevnená na remeň obvodom, na ktorom je aj tŕň na zapnutie. Dvojstranná pracka má priečku. Tou je pripevnená na zapínanú odevnú súčiastku a na nej je navlečený aj tŕň. Na Slovensku boli jednostranné pracky pomerne malé a nevyznačovali sa veľkou variabilitou.

Geomertické tvary mosadzných ľudových praciek

Najčastejšie sa nosili polkruhové a obdĺžnikové s trojuholníkovým a oblúkovým nadstavcom, zdobeným reliéfnym alebo razeným dekórom. Na uľahčenie prevliekania slúžil malý plechový valček. Takými prackami si muži zapínali remene na nohaviciach, kabelách a na kabaniciach, podaktorí remenári ich používali naraz niekoľko na široké opasky.

Na východnom Slovensku zdomácneli aj veľmi ozdobné a prelamované pracky z Podunajskej nížiny. Z nich menšie exempláre slúžili aj ako remence ku krojom. Veľké boli určené na záprahy, na zvonce pre dobytok a podobne.

Dvojstranné pracky boli oveľa rôznorodejšie svojím tvarom i dekórom. Pri ich tvarovom členení treba vychádzať, podobne ako pri prstencových sponách, z tvaru stredného otvoru. Z tohto aspektu sa najčastejšie stretávame so štvorhrannými prackami.

Najkrajšie z nich pochádzajú z okolia Klenovca v Gemeri. Miestni ľudoví výrobcovia ich vyrábali v druhej polovici 19. storočia z bieleho pakfónového plechu, ktorý bohato presekávali mnohými otvormi a ryli a razili naň geometrický ornament. Sú to veľké, mierne vypuklé pracky na tanistrové remence a na užšie opasky, ktoré sa pre svoju nápadnú krásu čoskoro rozšírili aj do ďalších krajov.