Horehronská pracka SUROVEC

Mosadzné opaskové pracky na prekladaný opasok mužského Horehronského kroja.

Opaskové pracky - šajbičky - na Detviansky prekladaný opasok

Šajbičky na rozdiel od spôn, opatrených ihlicami odevných častí, majú v kruhovom otvore pevne vsadenú priečku, zvanú palec. Puklicové spony sú však napospol bez ihlice a majú viac-menej dekoratívnu funkciu. Inou, už pozdĺžnou ozdobou, najčastejšie na konských postrojoch, ale aj opaskoch, sú tzv. slimáčiky. Tieto majú v podstate podobný pozdĺžny tvar ako koncové pracky na slovenských opaskoch.

Mosadzné pracky na kožený opasok - Detva a Očová.

Tento tvar praciek sa popri iných, najmä kruhových, elipsovitých, štvorcových a obdĺžnikových preniesol aj do novších čias. Hoci starí Slovania úzky kožený pás spínaný prackou používali pomerne málo, možno sa domnievať, že používali pracky podoby štvorcovej, obdĺžnikovej a oválnej. Z ďalších dokladov sa dozvedáme, že od 11. storočia remeselne vyrábaná pracka vyvíjala sa tak, že na strane, kde sa pripevňovala k šatám, alebo remeňu, vyvinula sa malá doštička tvaru kruhového, trojhranného, listového a pod. Táto doštička nielenže pracku predlžovala, ale poskytovala jej vhodnú plochu pre ozdobu. Podľa inej verzie dalo by sa predpokladať, že dnešné koncové pracky vyvinuli sa z kruhových bronzových spôn, ktorých existenciu už v praveku dokazuje poľsky archeológ Wlodzimierz Antoniewicz. Tento okrúhly tvar spôn mal pravdepodobne vplyv na výrobu a používanie okrúhlych spôn, ktoré nachádzame v Maríkovej a na puklicové spony zvané šajbičky, používané na spínacích remeňoch k detvianskym podpolianskym kabaniciach.