Mosadzná ľudová pracka GAŠPAREC

Ľudový šperk tvoril od dávnych čias významnú súčasť slovenskej ľudovej kultúry, najmä tradičného ľudového odevu. Vyvíjal sa po dlhé stáročia čiastočne úplne samostatne, čiastočne v nadväznosti na slohovú zlatnícku tvorbu. Nemal veľkú hmotnú cenu a bol vždy veľmi skromný, vynikal však vysokými estetickými hodnotami.

Mosadzná pracka - spona ľudového šperku

Slovenský ľudový šperk dosiahol vysokú umeleckú a remeselnú úroveň v dvoch smeroch: jedným z nich bolo neremeselné ľudové šperkárstvo. Ľudoví samoukovia a drobní dedinskí remeselníci spracovávali na ozdoby zväčša farebné kovy, najčastejšie mosadz. Neskôr používali aj pakfón a hliník a v niektorých krajoch aj perleť, kožu, sklo a iné prírodné materiály. Pracovali jednoduchými technikami a v ich ornamentike boli prvky, ktoré sa dajú sledovať po tvarovej a symbolickej stránke hlboko do minulosti. Druhý smer tvorilo remeselné zlatníctvo a strieborníctvo.

Technika výroby ľudových šperkov

Výrobky určené na ľudový odev vychádzajú technicky aj tvarovo zo slohového šperku 17.-19. storočia, ktorý tvorcovia niekedy reprodukujú bez zmeny, inokedy ho zasa obmieňajú pre potreby miestneho kroja. Ako krojový aj osobný šperk dodávali zlatníci výrobky liate a filigránové a ich napodobeniny z lacnejších materiálov. Zároveň s nimi vyrábali cinári kópie strieborných výrobkov.

Na konci 19. a v 20. storočí si našli cestu na ľudový odev aj výrobky tovární a dielní na lacnú bižutériu. Mosadzná pracka alebo spona sleduje vývoj ľudového šperku od 18. storočia podnes, jeho produkciu z technického i ekonomického hľadiska a jeho miesto v hmotnej a duchovnej kultúre ľudu v minulosti a súčasnosti. Pritom sa veľký dôraz kladie na umeleckú stránku ľudového šperku zachytenú v bohatej fotografickej dokumentácii.