logo
Slovenské kroje
Výroba a predaj krojov

Mužská vyšívaná košeľa BYSTRÍK

Turčianska stolica svojou územnou rozlohou a počtom obyvateľstva patrila medzi najmenšie v Uhorsku. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia bolo už územie Turčianskej kotliny relatívne husto obývané Slovanmi, ale významné bolo i ďalšie dosídľovanie oblasti. V 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. z pôvodného kráľovského majetku rozdal drobným zemanom takmer celý Turiec a zakladanie nových kuriálnych dedín pokračovalo i v 14. storočí, keď sa tu začali usadzovať nemeckí hostia. Koncom 15. storočia sa v Turci objavili skupiny valachov. Zemianska a nemecká kolonizácia dala Turcu osobitý ráz, vytvorila podmienky na vznik značného počtu remesiel, i keď prevažná časť obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom, pastierstvom a spracovaním dreva. Pre Turiec však bolo charakteristické šafraníctvo a olejkárstvo, teda pestovanie šafránu a domácka výroba liečivých olejov a ich podomový predaj. Len v Kláštore pod Znievom a okolitých obciach bolo v roku 1756 takmer 380 rodín, ktoré sa zaoberali olejkárstvom. Keď v druhej polovici 19. storočia bol obchod s týmto tovarom zakázaný, preorientovali sa na obchodovanie s galantérnym a iným drobným tovarom.

Turčiansky kroj

Turčianska stolica svojou územnou rozlohou a počtom obyvateľstva patrila medzi najmenšie v Uhorsku. Koncom 8. a začiatkom 9. storočia bolo už územie Turčianskej kotliny relatívne husto obývané Slovanmi, ale významné bolo i ďalšie dosídľovanie oblasti. V 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. z pôvodného kráľovského majetku rozdal drobným zemanom takmer celý Turiec a zakladanie nových kuriálnych dedín pokračovalo i v 14. storočí, keď sa tu začali usadzovať nemeckí hostia. Koncom 15. storočia sa v Turci objavili skupiny valachov. Zemianska a nemecká kolonizácia dala Turcu osobitý ráz, vytvorila podmienky na vznik značného počtu remesiel, i keď prevažná časť obyvateľov sa živila poľnohospodárstvom, pastierstvom a spracovaním dreva. Pre Turiec však bolo charakteristické šafraníctvo a olejkárstvo, teda pestovanie šafránu a domácka výroba liečivých olejov a ich podomový predaj. Len v Kláštore pod Znievom a okolitých obciach bolo v roku 1756 takmer 380 rodín, ktoré sa zaoberali olejkárstvom. Keď v druhej polovici 19. storočia bol obchod s týmto tovarom zakázaný, preorientovali sa na obchodovanie s galantérnym a iným drobným tovarom. Vzhľadom na sociálnu štruktúru obyvateľov Turca a typy zamestnaní sa tradičný ľudový odev zachoval len v zredukovanej miere a zanikol už na prelome l9. a 20. storočia, resp. pretrval vo forme polokroja. Početná zemianska vrstva, i keď schudobnená, dávala svoje postavenie najavo nosením uhorského odevu, ktorý sa vykryštalizoval v prvej polovici 18. storočia. V mestách, ale aj v bohatých olejkárskych obciach sa v kroji uplatňovali mestské formy odievania, ktoré boli charakteristické i pre vrstvu remeselníkov.

Ženský ľudový odev Turiec

Na každodenné prace, najmä v roľníckom prostredí, sa nosil odev, ktorý sa svojimi súčiastkami neodlišoval od krojov iných regiónov, používaných pri rovnakých typoch prác. Spodná košeľa siahala po kolena, mala krátke rukávy alebo ramienka, hlboký výstrih, zdobený jemnou bielou výšivkou alebo úzkou čipkou. Rukávce mali balónové rukávy po lakeť, ukončené úzkou čipkou, nad ním sa sťahovali na šnúrku. Na košeľu sa odievala spodná sukňa z bieleho plátna, v lete tenká letnica. V neskoršom období plátno nahradila modrotlač, kartún alebo iné ľahké bavlnené latky. Na letnici bola vždy bavlnená, modrotlačová zástera. Živôtik sa nenosil, do pracovného odevu sa dostal neskôr. V chladnejšom počasí si ženy krížom cez prsia viazali väčšiu štvorcovú šatku, poskladanú do trojuholníka. V lete chodili bosé alebo v kožených krpcoch, v zime si obúvali súkenné kapce siahajúce po kolena, s viacvrstvovou koženou podošvou. Popri kapcoch sa nosili aj tzv. pančuhi, obuv s hrubou súkennou podošvou, s tilcom po priehlavok a pletenými sárami po kolená. Pančuhi plietli muži z domácej vlny v kombinácii bielej a hnedej alebo čiernej farby. V Turci, ako aj v iných regiónoch Slovenska sa používali rozličné plachty, obrusy a iné textílie na zavinutie pri nepriazni počasia. Koncom 19. storočia sa hlavne na jarmokoch dali kúpiť veľké štvorcové šatky, vlniaky, ktoré boli zhotovené z vlnenej látky, neskôr z úpletu, a po obvode zdobené strapcami. Vlniaky, nosené cez ramená a prekrížené na prsiach, boli veľmi obľúbené aj k sviatočnému odevu a pretrvali do druhej polovice 20. storočia. Na čepce jednoduchého strihu zo strojovej alebo háčkovanej čipky si v zime uväzovali štotovú šatku, v lete sa nosila šatka z kartúnu, inak uviazaná a bez čepca.

Mužský ľudový odev Turiec

V obciach so zaužívaným spôsobom roľníčenia, chovom dobytka a pastierstvom pretrvali formy tradičného odevu najdlhšie. Košeľa z domáceho plátna, neskôr z bavlneného, bola spočiatku s dlhými širokými rukávmi a nízkym stojatým golierikom. Potom ju nahradila tzv. nemecká košeľa ustálenej formy. Tá mala rukávy všité do manžety, menší golierik a zapínanie do polovice dĺžky košele na gombíky. Na spodné gate si muži obliekali súkenné nohavice, dole užšie, s rozstrihom a zapínaním na háčiky. Bývali nezdobené alebo s nášivkou čierneho šuitáša okolo dvoch rázporkov. Pravdepodobne z toho, že muži nosili veľmi úzke opasky alebo nemali žiadne, vzniklo hanlivé pomenovanie „neopásaný Turčan”. Vrchný odev tvoril súkenný kabátec, rovnako ako nohavice nebielený. Na nohách sa nosili krpce, šnurované až do polovice lýtok. V zime sa nosila podobná obuv ako ženská, teda kapce a pančuhi, ktoré plietli aj valasi. Pokrývky hlavy tvorili rozličné klobúky s rôzne širokou strieškou a barančinové čiapky.

Mužský kroj košeľa Bystrík
5.0  ➤ Spolu od 85 ľudí
Vyšívaná mužská košeľa BYSTRÍK zdobená krížikovou výšivkou Mužská vyšívaná košeľa BYSTRÍK, límec košele Folklórna košeľa BYSTRÍK vyšívaná - výšivka na hrudi Ľudová vyšívaná košeľa BYSTRÍK zdobená výšivkou na rukáve
Sviatočný Turčiansky kroj

Rukávce k sviatočnému odevu sa šili z jemných ľahkých látok s balónovými rukávmi, ktoré boli ukončené širokou čipkou. Nad lakťom sa stiahli šnúrkou, čím sa čipka nazberala do tacľov. Rukávce mali veľký okrúhly výstrih a neboli zdobené výšivkou. V turčianskom kroji vôbec absentovala výšivka, ťažisko výzdoby spočívalo v mnohých mašliach a stuhách. Živôtik bol veľmi krátky, s úzkymi plecami, ktoré sa zaväzovali na tkaničky, čím bola regulovateľná jeho dĺžka. Základ živôtika tvorili zadná a predná menšia časť z veľmi jemného hodvábneho brokátu s potlačenými vzormi v rozličnej farebnosti. Po celom obvode, vo výstrihu, okolo pliec i pozdĺžne na chrbte bol zdobený širšími hodvábnymi stuhami, rovnými aj naskladanými, v červenej, ružovej, modrej, fialovej a zelenej farbe. Z rovnakej stuhy sa uväzovali mašle na pleciach, prípadne i cez lakeť na rukávcoch. Živôtik sa v starších časoch zapínal na šnurovanie, neskôr sa používali tiligránové alebo sklené gombíky či lisované a liate kovové spinky. Pod živôtik sa uväzovala biela kosička cez hruď na kríž. Kosička bývala z jemných čipiek, tylu alebo z vapéru a zakrývala hruď po hrdlo. V 19. storočí pruský cestovateľ W.Richter stretol v Turci ženy v kroji evidentne bez šatiek kosičiek. V 40. rokoch 19. storočia zo svojej cesty napísal, že krásne Turčianky vystavujú na obdiv svoje bujné poprsie a pekné gaštanové vlasy, ktoré majú zapletené do vrkoča s pestrými stuhami. Hlavu si zdobia zlatou partou a na nohách majú čižmy zo žltého safiánu s vysokými podpätkami a železnými podkovičkami. Ďalej píše, že nosia šnurovanú vestu (šnurovačku), často vyšívanú a hlboko vystrihnutú. Richterov opis dokazuje, že v tom období sa nosili aj vyšívané súčiastky. S obľubou pestrých stúh a mašieľ sa stretávame takmer vo všetkých odevných regiónoch Slovenska.

Predchodcami rozličných kabátikov, kamizolov a kacabajok boli slávnostné mentieky z modrého súkna, obšité líščou kožušinou, zvyčajne siahajúce po kolená. Pravdepodobne z olejkárskych obcí sa do turčianskeho odevu dostala veľká šatka, nazývaná šávolka, ktorú zo svojich obchodných ciest nosili olejkári a hauzíri. Šávolka bola z kvetovaného kašmíru pestrých farieb, najmä v červenej, po obvode so strapcami. Nosila sa diagonálne preložená a prehodená cez ramená. Bola hrejivým, ale i veľmi dekoratívnym doplnkom, lebo ju ženy nosili aj na tmavých kabátikoch. Sukne bývali dlhé, širšie, z jemných vlnených materiálov na zimu a z ľahkých hodvábov tmavších farieb na leto. Spodný okraj sukne zdobili 2-3 našité stuhy. Pod vrchné sukne patrili ľahké plátenné alebo kartúnové spodné sukne, vždy dve až tri. Zástery boli širšie, nazberané a podľa veku nositeľky aj farebne odstupňované. Mladé ženy nosili biele a farebné, staršie nosili čierne glotové zástery. Po obvode boli úzko lemované.

K sviatočnému ženskému kroju sa obúvali čižmy z kvalitnej červenej a žltej kože alebo obyčajnej čiernej kože s vysokými sárami. Sviatočné čepce boli z bielych čipiek, háčkované alebo z vyšívaného tylu. Čelenka mala dlhé konce, tzv. mazny, siahajúce až na hruď . V zime sa nosili kožuchy a kožúšky z barančiny, zväčša vyrobené kožušníkmi z Mošoviec.

Mužský sviatočný Turčiansky kroj. Tradičné formy mužského odevu zanikli veľmi skoro, ak sa udržali, tak len s použitím niektorých súčastí. Spomínaného Wiliama Richtera na mužskom kroji upútal biely kabát, ktorý vraj nazývali guňa (huňa), biely, s vyšitými červenými srdiečkami. lšlo pravdepodobne o dlhú halenu z domáceho súkna s dlhými rukávmi a veľkým golierom, ktorá sa zapínala pod golierom na gombíky alebo pomocou retiazky. Sviatočným odevom boli nohavice z modrého súkna, s dvoma rázporkami obšitými šuitášom z tmavomodrej šnúry. Strihovo rovnakej formy boli aj nohavice z bieleho súkna, zdobené čiernym šnurovaním. Nohavice sa obúvali do čižiem s vyššími sárami. Do nohavíc patrila košeľa so širokými rukávmi a vyšitou náprsenkou. Zdôraznením národného povedomia v druhej polovici 19. storočia bolo odievanie do košieľ s bohatou výšivkou, asymetrickým zapínaním a stojatým golierikom, ktoré sa nosili k mestským odevným súčiastkam. Ďalšou odevnou súčasťou bola vesta z modrého súkna, zdobená radom gombíkov, a kabátik alebo mentieka, na ktorých boli šuitášové nášivky a strieborné tiligránové gombíky. Takto sa obliekali aj olejkári a remeselníci, kým neprešli na mestský typ odievania. Klobúky boli rozličnej formy, z tmavého jemného súkna. Zemania demonštrovali svoju príslušnosť k nižšej nobilite odevom uhorského typu, ktorý predstavovali tmavé nohavice so šuitášom, vesta a mentieka prehodená cez plecia. Odev bol šitý z jemného súkna, anglie, a zdobený viacerými radmi veľ- kých strieborných tiligránových gombíkov. K tomu patril klobúk s užšou strechou alebo kožušinová čiapka s pierkami. Znakom významu a majetnosti nositeľa boli volavčie perá, ktoré boli veľmi drahé - niekedy sa za ne platilo aj jedným teľaťom.

CENA: od 33 €
e-shop
www.naozaj.eu

Pri objednávaní v eshope sami rozhodujete o rozsahu zdobenia a ľahko dokážete ovplyviť výslednú cenu.

Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.

Vaša farebná varianta výšivky

Vami požadovanú farebnú variantu môžete zadať pri vytváraní objednávky v E-shop NAOZAJ.EU.

Farebná kombinácia "A"
 
1.farba - červená svetlá
 
2.farba - oranžová
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: červená svetlá - oranžová
Farebná kombinácia "B"
 
1.farba - modrá svetlá
 
2.farba - oranžová
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: modrá svetlá - oranžová
Farebná kombinácia "C"
 
1.farba - červená svetlá
 
2.farba - čierna
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: červená svetlá - čierna
Farebná kombinácia "D"
 
1.farba - červená svetlá
 
2.farba - modrá svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: červená svetlá - modrá svetlá
Farebná kombinácia "E"
 
1.farba - červená svetlá
 
2.farba - zelená tmavá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: červená svetlá - zelená tmavá
Farebná kombinácia "F"
 
1.farba - červená svetlá
 
2.farba - červená tmavá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: červená svetlá - červená tmavá
Farebná kombinácia "G"
 
1.farba - hnedá tmavá
 
2.farba - hnedá svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: hnedá tmavá (meď) - hnedá svetlá (bronz)
Farebná kombinácia "H"
 
1.farba - hnedá tmavá
 
2.farba - oranžová
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: hnedá tmavá (meď) - oranžová
Farebná kombinácia "I"
 
1.farba - modrá svetlá
 
2.farba - červená svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: modrá svetlá - červená svetlá
Farebná kombinácia "J"
 
1.farba - modrá svetlá
 
2.farba - čierna
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: modrá svetlá - čierna
Farebná kombinácia "K"
 
1.farba - modrá tmavá
 
2.farba - modrá svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: modrá tmavá - modrá svetlá
Farebná kombinácia "L"
 
1.farba - modrá tmavá
 
2.farba - zelená svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: modrá tmavá - zelená svetlá
Farebná kombinácia "M"
 
1.farba - zelená tmavá
 
2.farba - oranžová
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: zelená tmavá - oranžová
Farebná kombinácia "N"
 
1.farba - zelená tmavá
 
2.farba - zelená svetlá
Ľudová výšivka BYSTRÍK - farebná varianta: zelená tmavá - zelená svetlá
Ako zadať farby výšivky ?

Tu je miesto pre VAŠU kreativitu.

Sami vyberáte a určujete farby výšivky.

Jednotlivé farby zadáte v eshop naozaj.eu

Je nutné dodržať správne poradie farieb.

Pri určovaní poradia farieb sa riaďte ukážkami farebnej kombinácie výšivky (viď obrázky).

Ak chcete znížiť počet farieb výšivky (napríklad požadujete jednofarebnú výšivku) zadajte do výberových políčok eshop rovnakú farbu.

Dostupné farby
 
žltá
 
oranžová
 
červená svetlá
 
červená tmavá
 
hnedá tmavá (meď)
 
hnedá svetlá (bronz)
 
zelená svetlá
 
zelená tmavá
 
modrá svetlá
 
modrá tmavá
 
sivá
 
čierna
 
biela

Krojová košeľa "BYSTRÍK" je zdobená krížikovou výšivkou na hrudi a rukávoch.

Inšpiráciou pre vyhotovenie výšivky je kniha Vzory krížikového vyšívania (strana 75). Publikáciu vydalo vydavateľstvo PRÁCA v roku 1982 - autor publikácie: Margita Barišová.

Výšivka je strojová, s použitím vlastných stehov so snahou o verné napodobenie ručného vyšívania. Aj preto je na nerozoznanie od ručnej výšivky. Základným materiálom je bavlnené plátno.

Košeľu ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodáme ju zásielkovou službou.

Mužská ľanová vyšívaná košeľa BYSTRÍK
Parametre produktu
  • Základná tkanina: bavlnená tkanina - 100% bavlna (170g/m2) - biele plátno
  • Hustota tkania: osnova 26 nití/cm, útek 23 nití/cm
  • Zrážanlivosť: osnova 6%, útek 4% (pranie 40°C)
  • Zdobenie: vyšívacia niť AKRYL