Mužská vyšívaná košeľa LADISLAV

Mužská vyšívaná košeľa.

Mužská košeľa na všedný deň. Pri práci bola košeľa zakasaná do plátenných gatí alebo súkenných nohavíc. Len v horúce letné dni si muži košeľu vykasali. Čičmany, koniec 19. storočia. Košeľa je ušitá z domáceho hrubšieho ľanového plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi. Okolo rozparku a na okrajoch rukávov je zdobená výšivkou z bielenej i zo zrebnej ľanovej priadze.

Mužská košeľa na sviatočné dni, Čičmany. Okolo rozparku, na golieri a na okrajoch rukávov je zdobená červenou výšivkou. Košele s červenou výšivkou nosili najmä mládenci a mladí ženatí muži. Košeľa je ušitá z tenkého bavlneného plátna, rovného strihu, s nízkym stojatým golierom a s voľnými rukávmi, prišitými žltou čipkovou mriežkou. Výnimočne ju mohol mať oblečenú aj starší muž, ak nebol v období smútku. Starší muži mali na košeliach bielo-zrebnú alebo bielo-oranžovú či žltú výšivku.

Typické vo výreze boli motívy renesančného charakteru: hviezdice, kohúty, tulipány vyšívané hodvábnymi priadzami, spočiatku smotanovej a bielej farby, neskôr farebné. Technika žilinského výrezu prešla aj do krojovej výzdoby.

Trvalé uplatnenie však našla iba v oblasti Čičmian, kde sa ňou zdobili zástery, a v oblasti Trenčíanskej Teplej, kde sa uplatnila na rukávcoch a na zásterách.

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Krížiková výšivka.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.