Obce v povodí riek Belianky a Rajčianky patria odevom žien a mužov ešte k západoslovenskému typu. Uchovali si mnoho archaických prvkov - dvojzásterový odev s krátkymi rukávcami, riasenie, účesy a zavitie hlavy, obuv.
Mužský odev bol takmer rovnaký pre celú oblasť. Práve rozdiely V úprave hlavy vydatých žien a vo farebnosti a vzoroch výšiviek. Známa je výšivka z tejto oblasti je tzv. žilinská robota - jednoduchý a dvojitý výrez kombinovaný stehom podľa počítanej nite. Oblasť sa delí štyri menšie celky: Valaská Belá, Čavoj a Temeš, ktoré územne patria do Nitrianskej župy, Košecké Rovné a Zliechov, Ďurčiná, Fačkov, Rajecká Lesná, Čičmany.
Ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna a je z výtvarného hľadiska najpozoruhodnejší. Z oblasti najznámejší čičmiansky kroj sa obyčajne označuje odev celej oblasti. Číčmany upútali pozornosť národopiscov i národovcov už koncom storočia a to predovšetkým odevom a architektúrou. Čičmianske gazdovstvo reprezentovalo Slovensko i na Národopisnej výstave v Prahe roku 1895. Archaický ráz ženského odevu biela farba, riasenie, celková línia, úprava hlavy doplňuje výšivka, ktorá vo veľkých plochách zdobí najmä zástery, rukávce, ako aj rôzny textil a mužské vyšívané košele. Medzi najstaršie techniky patrí vyrezávaná výšivka (žilinská robota), čé je jednoduché a dvojité prelamovanie, doplnené vyšívaním podľa počítanej nite. Kombináciou týchto dvoch techník vyšívali čičmianske ženy nielen svoje kroje, ale už začiatkom 20. stor. na predaj krojov do iných oblastí Slovenska. Vyšívali na podklade z ľanového, konopného i bavlneného plátna vyšívaných Čičmianskych košieľ do pásov radené motívy štylizovaných kvetov, hviezdic, vtákov rozličnými materiálmi, ktoré sa vývojom menili (ľanové nite, hodváb, vlna, bavlnky). Práve tak sa menila i farebnosť domácich nití cez rôzne odtiene žltej, oranžovej až po tmavočervenú.
Starobylý ráz, ktorý si čičmianský kroj zachoval dodnes, poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienského odevu, ako aj ľudový odev okolitých dedín Zliechov, Čavoj, Valaská Belá. Práve zo spôsobu ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Čičmiansky kroj je známy hlavne pre svoju výšivku, ktorá vyniká dokonalým technickým prevedením , bohatými motívmi, ornamentálnou a farebnou kompozíciou.
Čičmiansky ľudový kroj vyniká jemnosťou výšiviek a bielosťou. Na výrobu ľudových umeleckých výtvorov používali a dodnes používajú majstri techniku nazvanú geometrická ornamentika. Výšivky sú biele s odtieňmi žltej, oranžovej a červenej. Hudobný folklór kraja je bohatý na piesne, ktoré spievajú ženy, muži aj deti na svadbách a krstinách, ako uspávanky či vianočné koledy.