Mužská vyšívaná košeľa VRATKO

Bývalá Zemplínska župa zahrnovala v minulosti veľkú časť územia východného Slovenska - dnešné okresy Humenné, Trebišov a Michalovce. Od Michaloviec na východ, smerom k štátnej hranici, zasahovala sem časť bývalej župy Užhorodskej. Na západe susedila so Šarišskou a Abovskou župou, na juhu presahovala na územie dnešného Maďarska, neskôr predelila Zemplínsku župu štátna hranica, okolo ktorej žijú obyvatelia maďarskej národnosti. V súčasnosti na východe ohraničuje Zemplín Ukrajina a na severe Poľsko. Existencia inoetnického obyvateľstva v okrajových oblastiach Zemplína nemala podstatný vplyv na ľudový odev za posledných sto rokov jeho vývoja - zrejme pri jeho posledných fázach nadobudli prevahu tie činitele (hospodárske, spoločenské, triedne, geografické a iné), ktoré pôsobili zjednocujúco (napríklad nížinný charakter územia nečlenený pohoriami, s tým súvisiaca prevaha roľníckeho živlu, blízkosť miest a dobré komunikácie, veľkostatky a maloroľníci, z ktorých mnohí odchádzali koncom 19. stor. do Ameriky za prácou) vyšívaná košeľa.

Zemplínska krojová košeľa

Ľudový odev je takmer na celom území Zemplína rovnaký, k čomu prispieva aj charakter výzdoby, vyšívaná košeľa (farebné prietky rôznymi technikami, výšivka, ktorá používa najmä techniku plochým stehom podľa predkreslenia a najčastejšie krížikový steh, výrobky miestnych remeselníkov, ktorí zásobovali širšie oblasti), vývoj ľudového odevu má veľa spoločných prvkov so susediacim Šarišom. Sami obyvatelia uvádzajú pri dotaze na oblastné vymedzenie odevu veľké územia - miestne rozdiely vidia v detailoch, napríklad iba v dĺžke sukieň, ich výzdobe a podobne Porovnaním materiálu z výskumov odevu v rôznych častiach Zemplína vidíme, že strihy, názvy, inventár súčastí mužského i ženského odevu sú v podstate rovnaké. Istú variabilitu si zachovali účesy vydatých žien. Ich podrobnejší výskum, ako jedného z archaických a konzervatívnych prvkov v ľudovom odeve vôbec, by možno pomohol vymedziť podrobnejšie niektoré oblasti zemplínskeho odevu vyšívané manžety. Čepce, ktoré inde úzko nadväzujú na účesy, sa tu prestali nosiť koncom 19. storočia i skôr, a miesto nich nastúpili malé šatky, spoločné pre celé územie. Podstatné zmeny vo vývoji odevu priniesla už prvá svetová vojna. Muži postupne zanechávali tradičný kroj, ženský odev priberal nové továrenské materiály a proces prechodu k mestskému odevu (tak ako na celom Slovensku i na východoslovenskej dedine) urýchlila druhá svetová vojna, socialízácia dediny a celkove zmenené životné podmienky.