Mužská krojová košeľa MATEJ

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Vyšívacia technika - hrachovinka.

Výraznú skupinu v technikách vyšívania podľa počítaných nití tvoria techniky, ktoré vznikali V sieti po jednosmerne alebo dvojsmerne vyťahovaných nitiach. Pomerne rozšírená a známa na celom západnom a strednom Slovensku bola hrachovinka, tiež mriežka.

Šírka hrachovinky, ako aj náročnosť vo vzorovaní boli rôzne, podmienené jej funkciou v ornamentálnej kompozícii. Hrachovinka tvorila často prechod medzi okrajom tkaniny a vyšívaným ornamentom, ďalej členila ornament na viac častí, ohraničovala výzdobu, prípadne vytvárala stredový pás. Výtvarné pôsobivé pásy hrachovinky sa vyskytovali v oblasti Trnavy, Vajnor, Čataja, Piešťan, Čičmian, Zvolena, Bzovíka a na Horehroní.

Hrachovinka sa vyšíva v sieti v jednosmerne vytiahnutých nitiach. Základ pri šití hrachovinky je ohraničenie plochy, ktorá sa bude vyšívať, a to mešterkou, prípadne dvojitou retiazkovou ažúrkou alebo vrkôčikovým krížikom. Po vytiahnutí nití sa cez osnovné nite pravidelne prepletá niť, čím vznikajú užšie alebo širšie stĺpiky a plôšky s medzierkami. Striedaním šírky stĺpíkov a kombináciou farieb vzniká vzor.

Krížiková výšivka.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.