Modranský kroj patrí k skupine piešťanského typu. V minulosti bol kroj stálym odevom ľudu. Hoci sa postupne prestal bežne nosiť, viacero žien s obľubou nosí tento krásny, bohato vyšívaný kroj dodnes.
Tradičný ženský odev mal tieto časti: čepiec, neskôr ručník, rukávce, lajblík, sukňu, zásteru, rubáš (spodnica), čižmy. Dievky a mladé ženy si uväzovali okolo pása 5 cm široké vyšívané, neskôr kupované farebné stužky. V chladnom počasí si obliekali kabátik z tenkej látky.
Sviatočný odev sa nosil len v nedeľu do kostola. Súčasťou kroja bol čepiec s ručníkom. Na výšivky sa používali žltá a modrá farba, neskôr iné, sýte farby. Mužský odev tvorili košeľa, súkenné gate, vesta a klobúk (košela, gace, lajblík a širák). V chladnom počasí kabát a trojštvrťová kabaňa. V práci nosili muži plátenné gate.
Sviatočná košeľa je bohato zdobená, na prednej časti, na ramenách i na zápästí. Najstaršie sú vyšívané žltou a oranžovou farbou. V novších nájdeme sýtu červenú aj modrú farbu. Muži i ženy nosili do práce kožené pantofle bez päty, niekedy aj dreváky. Vo sviatok nosievali čižmy.
V 2.pol. 19.st. sa pomerne jednotný odev roľníkov začínal aj regionálne diferencovať, nastávalo drobenie väčších odevných oblastí na menšie. V súčasných hraniciach Trnavského samosprávneho kraja sa vytvorili tri odevné oblasti: trnavská, podunajská a záhorská s viacerými odevnými variantmi: Trnavská oblasť: základný trnavský variant, piešťanský variant spodvariantom krakovianskym, prechodný odev medzi uvedenými dvoma, hlohovský variant.
Po vzniku Československej republiky, v medzivojnovom období, predstavoval trnavský a piešťanský ľudový odev tiež reprezentačný slovenský "kroj" pre vyššie vrstvy obyvateľstva na rozličných spoločenských udalostiach doma i v zahraničí.
Po roku 1945 prešlo skalické družstvo do Ústredia ľudovej umeleckej výroby so sídlom v Bratislave. V súčasnosti sa štúdiom, dokumentáciou a prezentáciou ľudového odevu zaoberajú na území Trnavského samosprávneho kraja inštitúcie v jeho pôsobnosti. Modifikovaný ľudový odev sa dnes používa na reprezentačné účely na obecných a cirkevných slávnostiach, vo folklórnych súboroch, v divadelných predstaveniach.
Piešťanský odevný variant predstavuje krása farebnej madeirovej – dierkovanej výšivky na rukávcoch a košeliach, čepce s čelenkou zakončenou do tvaru typických "zubov", ženská kacabaja z belasého súkna s okrajmi ozdobenými malými vysekávanými oblúčikmi. Belasé súkno sa uplatňuje i v piešťanskom mužskom sviatočnom odeve – veste a nohaviciach ozdobených našitým kontrastným šnurovaním.
Drobná, farbami hýriaca rastlinno-geometrická výšivka na čepcoch, rukávcoch a zástere predstavuje ľudový odevný variant zo Šoporne v okrese Galanta. Nechýba vzdušne nadýchaná krehkosť ružovo-belasých, oranžových a bielych látok zo Skalice s efektnou dierkovou výšivkou a kvetinovými motívmi na ručníkoch a zásterách. Špecifikum tvorí ľudový odev z okolia Hlohovca s drobno riasenými zásterami a červeno– modrou madeirovou výšivkou na golieri a okrajoch rukávcov, ktorý tvorí prechodný odevný variant medzi trnavským a piešťanským.
Ženský kroj tvoril konopno-bavlnený rubáč, kasanica s výšívanou furmou, fertucha z plátna farby čiernej alebo odtieňov modrej, biele rukávce z čipkovaným krajom a krézlom, damaškový prucel s olovenými, či striebornými gombíkmi alebo plechmi - sponami, kazajka, v zime bohato šnúrovaný kožuch z ovčej kože, mentík, v meste spodná a vrchná sukna, zástera, kacabaja, špenzel, kosička krížom cez prsia, na hlave ručník, čapec s tilangry s jemnou vláčikovou cipkou, šátek, šatka, vlnák.
Mužský kroj: košela, konopné gace, jankel (vestu z rukávmi), kazajka, kamizol, kabát, súkenné nohavice s cifrovanými chlopávkami a jazykom, halena, kuba s trojhranným mechom na hlavu, kepen, širák, baranica.
Obuv: krpce, pletené papuče, bóty, čižmy, v zime pletené papuče. Odlišovali sa najmä farebnosťou kabátikov a súkenných nohavíc. Ľudový odev a jeho súčasti nosili viac ženy ako muži. Dlhšie sa udržal na kopaniciach, v mestečkách veľmi rýchlo prijímali konfekčné oblečenie.
Vo všeobecnosti ľudový odev nesie spoločné znaky, ale takmer každé spoločenstvo kopaníc, dediny i mesta sa snažilo odlišiť sa od susednej. Raz v tvare viazania ručníkov, farbách prucľa a fertuchy, kasanice, v rozmanitosti výšiviek na furmách kasaníc, šnúrovými ornamentmi na nohaviciach, kamizolách, kabátoch, kožuchoch, tvarom klobúkov, nosením ozdôb a symbolov (kosierká).
Hladkovanie.
Pomerne rozšírenou technikou vyšívania podľa počítaných nití je hladkovanie. Týmto stehom sa vytvárali hustým ukladaním nití vo zvislom, vodorovnom alebo šikmom smere varianty pásikov, liniek, zúbkov a štvorčekov. Tieto ozdobné prvky sa zoskupovali do jednoduchých alebo zložitejších ornamentálnych zostáv.
Hladkovací steh sa kombinoval s výrezom, krížikom, hrachovinkou, retiazkou, mešterkou a pod. Hladkované vzory boli charakteristické pre oblasť Záhoria, Trenčína, Topoľčian, Hornej Poruby, Čičmian, Krupiny a Horehronia. Vyskytovali sa aj na východnom Slovensku V oblasti Liptovskej Tepličky, Torysiek a Myslavy.
Hladkovaníe. Stehy sa ukladajú rovnobežne husto a pravi- delne vedľa seba vo zvislom, vodorovnom alebo šikrnom smere. Na rubovej strane niť pokrýva celú plochu motívu.
Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.
Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.
Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.
Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.
Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.
Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.
Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.
Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.
Pri objednávaní v eshope sami rozhodujete o rozsahu zdobenia a ľahko dokážete ovplyviť výslednú cenu.
Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Vaša farebná varianta výšivky
Vami požadovanú farebnú variantu môžete zadať pri vytváraní objednávky v E-shop NAOZAJ.EU.
Tu je miesto pre VAŠU kreativitu.
Sami vyberáte a určujete farby výšivky.
Jednotlivé farby zadáte v eshop naozaj.eu
Je nutné dodržať správne poradie farieb.
Pri určovaní poradia farieb sa riaďte ukážkami farebnej kombinácie výšivky (viď obrázky).
Ak chcete znížiť počet farieb výšivky (napríklad požadujete jednofarebnú výšivku) zadajte do výberových políčok eshop rovnakú farbu.
Krojová košeľa "ĽUBOŠ" (s otvorenými rukávmi) je zdobená hladkovanou výšivkou na hrudi, límci, ramenách a nad zápästím.
Máte možnosť zvoliť rôzne farebné kombinácie výšivky, ale aj rozsah vyšívania (límec, hruď, ramená, nad zápästím). Tiež si môžete vybrať spôsob zapínania na hrudi: na gombíky, alebo bez gombíkov - saténovou šnúrkou na límci.
Výšivka je strojová, s použitím vlastných stehov so snahou o napodobenie ručného vyšívania. Aj preto je na nerozoznanie od ručnej výšivky. Základným materiálom je bavlnené plátno.
Inšpiráciou pre vyhotovenie výšivky je obrázok z knihy "Slovenská ľudová výšivka" (strana 142). Publikáciu vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v roku 2011 - autori publikácie: Anna Chlupová a kolektív.
Košeľu ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodáme ju zásielkovou službou.