Mužská košeľa ĽUBOŠ - otvorené rukávy
Modranský kroj patrí k skupine piešťanského typu. V minulosti bol kroj stálym odevom ľudu. Hoci sa postupne prestal bežne nosiť, viacero žien s obľubou nosí tento krásny, bohato vyšívaný kroj dodnes.
Piešťanský a Modrovský kroj
Tradičný ženský odev mal tieto časti: čepiec, neskôr ručník, rukávce, lajblík, sukňu, zásteru, rubáš (spodnica), čižmy. Dievky a mladé ženy si uväzovali okolo pása 5 cm široké vyšívané, neskôr kupované farebné stužky. V chladnom počasí si obliekali kabátik z tenkej látky.
Sviatočný odev sa nosil len v nedeľu do kostola. Súčasťou kroja bol čepiec s ručníkom. Na výšivky sa používali žltá a modrá farba, neskôr iné, sýte farby. Mužský odev tvorili košeľa, súkenné gate, vesta a klobúk (košela, gace, lajblík a širák). V chladnom počasí kabát a trojštvrťová kabaňa. V práci nosili muži plátenné gate.
Sviatočná košeľa je bohato zdobená, na prednej časti, na ramenách i na zápästí. Najstaršie sú vyšívané žltou a oranžovou farbou. V novších nájdeme sýtu červenú aj modrú farbu. Muži i ženy nosili do práce kožené pantofle bez päty, niekedy aj dreváky. Vo sviatok nosievali čižmy.
Trnavská krojová oblasť
V 2.pol. 19.st. sa pomerne jednotný odev roľníkov začínal aj regionálne diferencovať, nastávalo drobenie väčších odevných oblastí na menšie. V súčasných hraniciach Trnavského samosprávneho kraja sa vytvorili tri odevné oblasti: trnavská, podunajská a záhorská s viacerými odevnými variantmi: Trnavská oblasť: základný trnavský variant, piešťanský variant spodvariantom krakovianskym, prechodný odev medzi uvedenými dvoma, hlohovský variant.
Krojová oblasť Piešťany
Po vzniku Československej republiky, v medzivojnovom období, predstavoval trnavský a piešťanský ľudový odev tiež reprezentačný slovenský "kroj" pre vyššie vrstvy obyvateľstva na rozličných spoločenských udalostiach doma i v zahraničí.
Po roku 1945 prešlo skalické družstvo do Ústredia ľudovej umeleckej výroby so sídlom v Bratislave. V súčasnosti sa štúdiom, dokumentáciou a prezentáciou ľudového odevu zaoberajú na území Trnavského samosprávneho kraja inštitúcie v jeho pôsobnosti. Modifikovaný ľudový odev sa dnes používa na reprezentačné účely na obecných a cirkevných slávnostiach, vo folklórnych súboroch, v divadelných predstaveniach.
