Mužská krojová košeľa FRANTIŠEK
Ľudový odev sa vo vidieckom prostredí nevyvíjal ako izolovaný jav. Na zmeny v tradičných ľudových tancoch a tanečnom prejave Zemplína vplýval aj ľudový odev. Tanečný prejav žien na Zemplíne ovplyvnil v priebehu 20. storočia napríklad zvyšujúci sa počet spodných sukní – v období po prvej svetovej vojne nosili zemplínske dievky až 10 – 15 spodných sukní. Ich ťarche bol podriadený výber tanečných motívov. Vrchné sukne pôvodne siahali do pol lýtok, miestami po členky, a mali zvonovitú siluetu. V 50. rokoch už boli vrchné sukne užšie, naplisované alebo naskladané, znížil sa aj počet spodníc. So zmenou siluety kroja sa zmenil a zvýraznil aj tanečný prejav – často ako prvé ustupovalo samostatné vrtenie sa tanečnice okolo osi, ktoré akoby pri úzkej siluete tanečného kroja stratilo opodstatnenie. Odev dievky do tanca z roku 1920, Sečovská Polianka, rekonštrukcia v roku 1969 Mužské vrchné priliehavé biele nohavice z doma tkaného keprového plátna vyšívané manžety, tesne obopínajúce stehná tanečníka, boli priam predurčené v tanci na rytmické údery na stehná. Na tanec mali mládenci na čižmách pripevnené jazdecké ostrohy, ktoré štrnganím dotvárali zvukovú kulisu pri tanci. Mužský kroj nahradili už v 40. rokoch 20. storočia kupované nohavice vyšívaná košeľa a vyšívané manžety. Čižmy s ostrohami nahradili topánky. Po druhej svetovej vojne sa tradičný odev u mladej mužskej generácie úplne vytratil. S čižmami a ostrohami sa z tanca vytrácali zrážavé motívy, zrazy piat a údery po sáre. Kupované nohavice spôsobili, že z mužských cifier sa vytrácali rytmické údery na stehná, prípadne sa tieto tance tancovali už v zjednodušenej forme vyšívaná košeľa. V 60. rokoch 20. storočia sa ženský kroj úplne vytratil z prostredia mládeže. Muži začali po druhej svetovej vojne bežne nosiť obleky. Ku koncu 70. rokov obleky vystriedali rifle, tričko a na nohách obuté botasky. Začali sa strácať výraznejšie rozdiely v odievaní oboch pohlaví a tento jav prispel k zotieraniu rodových rozdielov aj v tanečnom prejave mužov a žien i k strate regionálnych a lokálnych interpretačných štýlov v bežnom zábavnom tanci.
Zemplínsky kroj
Ľudový odev (kroj) Zemplína napriek zdanlivej jednotnosti vykazuje podstatné rozdiely. V severnej časti rozlišujeme u Ukrajincov–Rusínov odev hornolaborecký a uličsko-ubliansky, kým v južnej časti u Maďarov odevný variant veľkokapušiansky a kráľovskochlmecký. Odev slovenskej časti Zemplína tvoria osobité varianty odevu z okolia Michaloviec, z okolia Sobraniec a z okolia Trebišova. Na toto členenie vplývajú jednak delenie podľa horských údolí, ale aj podľa rozdelenia územia riekami. Východoslovenská nížina sa v minulosti vyznačovala zničujúcimi záplavami, čo znemožňovalo komunikáciu medzi obyvateľmi obývajúcimi brehy jednotlivých riek. Pôvodný ľudový odev sa vyrábal z domácky zhotoveného plátna. Kým v hornatejších oblastiach bol odev jednoduchší a farebne menej bohatý, na juhu bol pestrejší i strihovo variabilnejší, čo bolo ovplyvnené aj značnou migráciou obyvateľstva za prácou do Ameriky. „Amerikáni“ potom prinášali nielen nové materiály, ale aj nové vzory. Vrchol tejto etapy vývoja ľudového odevu kladieme do 20-tych a polovice 30-tych rokov nášho storočia, z toho čerpá pri tvorbe svojho javiskového odevu aj súbor Zemplín. Ženský ľudový odev tvorila spodná košeľa („košuľa“) vyšívaná košeľa, oplecko („opľečko“), spodné biele sukne („biloti“) a vrchná nazberaná sukňa („zbirana“), na ktorú sa ešte dávala zástera („fartuch“). Čepce zanikli koncom 19. storočia a nahradili ich šatky („začepki“). Účes slobodných dievčat tvoril vrkoč („varkoč“), na slávnostnejšie príležitosti si vlasy upravovali do bohatého pletencového účesu („na kački“). Ženy mali vlasy upravené do „koňťi“ (do uzla). Mužský ľudový odev pozostával z bielej košele („košuľa“), ktorá na sviatočné príležitosti bola vyšívaná na rukávoch a na prsiach, kým nohavice boli úzke z krepu („dreľich“) vyšívané manžety a po bokoch zdobené štepovaním i na predných častiach stehien. Dolný Zemplín po oblasť Vranov nad Topľou a Továrne mal vyšívanie vpredu na stehnách, čo je veľmi významný znak a staršia tradícia, kým nad touto čiarou bolo zdobené obrúbenie vpredu našitých vreciek, najmä v ich hornej časti. Je to mladšia tradícia súvisiaca aj so zlepšením hospodárskej situácie v tejto časti Zemplína a viaže sa najmä k prvej polovici 20. storočia. V zime nosil kabátik taktiež zdobený štepovaním alebo šnurovaním („kikľa“) vyšívané manžety. K nevyhnutnej výbave muža patril remeň, ozdobený „cvokmi“ , ktorým sa bolo možné dva až tri krát opásať.
Zemplínska vyšívaná košeľa
Ľudový odev bol na väčšine územia slovenskej časti Zemplína rovnaký. Inoetnické obyvateľstvo ho významnejšie neovplyvňovalo. Miestne rozdiely boli iba v detailoch – dĺžka sukne, výzdoba, výšivky (plochý či krížikový steh) vyšívaná košeľa a iné vyšívané manžety. Mužský, ženský a detský, pracovný i sviatočný odev, je zoradený podľa účelu a lokalít, pochádzajúci z Parchovian, Dvorianok, Cejkova, Čeľoviec, Sečovskej Polianky vyšívaná košeľa, Petríkoviec.
Prvky Zemplínskeho mužského kroja.
Gače – spodná bielizeň, nie však v štýle dnešného ponímania. Vyrábali za zvyčajne z obnosených mužských nohavíc a nosili priamo na tele pod riadnymi nohavicami.
Nohavky – nohavice z konope, ktoré sa však líšili strihom najmä v oblasti pása, tiež zdobením. Na všedné nosenie sa však zvyčajne používali čisto biele bez výšiviek. Zvláštne postavenie mali tzv. dreľichovo nohavky, ktoré boli z hrubšej látky, pevne husto utkanej a poriadne vybielené, čo sa dosahovalo ich preváraním vo vode s popolom a sušením na priamom slnku.
Lajblik - Košuľa – vyšívaná košeľa, ktorá bola tiež konopná, keďže ľan, z ktorého bola látka jemnejšia, sa tu nepoužíval. Na bežný deň sa nosili biele košele bez zdobenia. Len na slávnostné príležitosti sa používali košele s výšivkami vyšívané manžety.
Kykľa – krátky kabátik, zvyčajne zdobený, ktorý sa nosil na košeli vyšívané manžety v chladnejšom počasí, alebo pri slávnostnejších príležitostiach.
Gubaňa – kabát na zimu z ovčej vlny. Zvyčajne sa zdobil len jednoduchým farbením, úzkymi čiernymi pásikmi na konci rukávov a pri golieri. Gubane boli dlhé i krátke, ale vždy tak, že keď si v nej človek sadol, aby mu siahala i pod zadok. Dlhé gubane používali najmä furmani, aby ich na dlhých cestách na vozoch neprefúkalo a nebola im zima ani na nohy.
Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.
Ručne vyšívané krojové košeľe
Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.
Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.
Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.
Kroje Slovenska.
Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.
Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.
Región Kysuce - folklór.
Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.
Svadobné obrady. Svadobný kroj.
Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.
Retiazkové vyšívanie.
Ide o techniku vyšívania retiazkovým stehom, a to buď obyčajnou ihlou, alebo špeciálne upravenou, tzv. krivou ihlou. Výšivky vyšívané krivou ihlou, ktorá je veľmi podobná háčiku na háčkovanie, robia sa na vyšívacom ráme.
Retiazkový steh je pomerne známym stehom v skupine techník podľa predkresleného vzoru. Rozoznávame pri ňom dva spôsoby šitia. Jeden sa šil obyčajnou ihlou a druhý už spomínaným háčikom - krivou ihlou. Retiazkový steh šitý obyčajnou ihlou sa zväčša kombinoval s inými technikami. Vytvárali sa ním ozdobné a deliace linky aj drobné prvky, kontúrovali sa ním motívy, prípadne tvorili výplň častí motívov.
Používal sa v okolí Vajnor, Trenčína, Sládečkoviec, Piešťan, Torysiek a Ružbách. Výraznejšie sa uplatnil pri výzdo- be súkenných ženských aj mužských živôtikov. Popri obyčajnej retiazke boli na súkenných súčastiach odevov aj ďalšie varianty tohto stehu, a to krajčírska retiazka, ktorej očko má hranatý tvar, a otvorená retiazka s čiastočne uzavretým očkom.
Retiazkovou výšivkou sa zdobili súkenné odevné súčasti, napr. v okolí Chorvátskeho Grobu, Studienky, Čataja, Lubiny, Trenčína, Skýcova, Batizoviec, Lendaku a Šarišských Michalian. Krajčírska retiazka sa uplatnila ojedinele aj pri výzdobe plátenných odevných súčastí- mužských košieľ a ženských záster v okolí Piešťan a Krakovian.
Druhý spôsob šitia retiazky krivou ihlou sa na Slovensku vyskytoval v okolí Vajnor a Detvy. Výšivka krivou ihlou sa rozšírila v 19.storočí.
V oblasti Vajnor sa nazývala šicí kôstkou a uplatňovala sa v kombinácii s inými technikami. V detvianskej oblasti krivá ihla nahradila pôvodné vyšívacie techniky obyčajnou ihlou a vo výzdobe-figurovala v troch variantoch: plná, vyrezávaná a už spomínaná podkladaná i tylová. Plnou výšivkou sa zapĺňala celá plocha motívu bud' husto kladenou retiazkou, alebo dlhými stehmi cez šírku motívu.
Pri vyrezávanej výšivke sa motív okontúroval, resp. obšil retiazkou a stred sa vystrihol. Sem zaraďujeme aj hrachovinku (furma), ktorá sa vyšívala krivou ihlou vo vytiahnutých nitiach. Vyrezávanie sa často kombinovalo s plnou výšivkou.
www.naozaj.eu
Pri objednávaní v eshope sami rozhodujete o rozsahu zdobenia a ľahko dokážete ovplyviť výslednú cenu.
Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Vaša farebná varianta výšivky
Vami požadovanú farebnú variantu môžete zadať pri vytváraní objednávky v E-shop NAOZAJ.EU.
Tu je miesto pre VAŠU kreativitu.
Sami vyberáte a určujete farby výšivky.
Jednotlivé farby zadáte v eshop naozaj.eu
Je nutné dodržať správne poradie farieb.
Pri určovaní poradia farieb sa riaďte ukážkami farebnej kombinácie výšivky (viď obrázky).
Ak chcete znížiť počet farieb výšivky (napríklad požadujete jednofarebnú výšivku) zadajte do výberových políčok eshop rovnakú farbu.
Krojová košeľa "FRANTIŠEK" je zdobená krížikovou výšivkou na hrudi a manžetách. Zapínanie manžiet a rozporku je na gombíky.
Inšpiráciou pre vyhotovenie výšivky je fotografia originálnej košele v knihe Slovenský ľudový odev (strana 187). Publikáciu vydalo Vydavateľstvo OSVETA (n.p. Martin) v roku 1983. Autor publikácie: PhDr Viera Nosáľová.
Výšivka je strojová, s použitím vlastných stehov so snahou o napodobenie pôvodnej ručnej vyšívky. Základným materiálom je bavlnené plátno.
Košeľu ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodáme ju zásielkovou službou.
- Základná tkanina: bavlnená tkanina - 100% bavlna (170g/m2) - biele plátno
- Hustota tkania: osnova 26 nití/cm, útek 23 nití/cm
- Zrážanlivosť: osnova 6%, útek 4% (pranie 40°C)
- Zdobenie: vyšívacia niť AKRYL