Mužská košeľa DUŠAN - rukávy s manžetami

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Vyšívacia technika - križovianske gatry.

Ďalšou pozoruhodnou technikou v tejto skupine výšiviek sú križovianske gatry. Charakterizuje ich štvorcový otvor, ktorý sa dosiahne dvojsmerným vytiahnutím nití. Rozličným prepletaním a slučkovaním nití sa vytvárala V prázdnej ploche výplň pripomínajúca čipku. Hranaté gatry sa vyšívali iba v niekoľkých obciach trnavskej oblasti, napr. vo Vlčkovciach, Dolných a Horných Lovčiciach a v Križovanoch nad Dudváhom, podľa ktorej sú aj pomenované. Rozšíríli sa tu koncom 19. storočia zásluhou kláštornej školy v Zavare.

Touto výšivkou sa zdobili volány na rukávcoch, zvané tacle, rukávy na mužských košeliach, no väčšmi sa vyskytovala na úžitkových textíliách (záclony, bielizeň).

Na sieti podobného typu ako pri gatrách vzniká vyťahovaná Výšivka (ťahaná). Rozdiel je v počte vyťahaných nití a v spôsobe zapĺňania očiek siete. Pri ťahanej výšivke je sieť hustejšia s drobnejšími očkami. Vzory sa vytvárajú vypĺňaním očiek prepletacím stehom. Tento typ výšivky sa vyskytoval najmä v trnavskej oblasti, v okolí Komárna a v oblasti Bzovíka.

Vyťahovanej výšivke je veľmi podobná Výšivka na sieti. Základná sieť je zhotovené sieťovaním ihlicou. Podobne ako žilinský Výrez aj Výšivka na sieti prenilda do ľudového prostredia v 18. storočí a uplatňovala sa pôvodne vo forme vložky ako výzdoba plachiet.18 Výšivka na sieti vznikala vypĺňaním očiek rozličnými stehmi: otáčaním, krížením, prepletaním. Očká sa zoskupovali do štylizovaných motívov a vzorov, často nasvedčujúcich o vzorníkových predlohách cudzieho ôvodu (pávy, kytice alebo vtáky).

Aj Výšivka na sieti prešla do výzdoby ľudového odevu. Zdobili a ňou čepce v okolí Trenčína, na dolnej Oravy, v Čičmanoch a v okolí Batizoviec, okružie na rukávcoch v okolí Skýcova a šatky v okolí Topoľčian.

Križovianske gatry. Základ tvorí sieť po dvojsmerne vytiahnutých nitiach. Na hrubšom plátne sa vystrihuje asi 8 až 9 nití, na stĺpik sa ponechá asi 6 až 8 nitiek. Okienko má byť o niečo väčšie ako plocha voľných nití plátna. Voľné nite sa pred vyšívaním gatier obtáčajú priadzou najprv zvislým, potom vodorovným smerom. Výplň gatry môže byť rozličná: slučkované trojuholníky, kolieska, vetvičky, pavúčiky a pod.

KROJ z ČIČMIAN

Podobný kroj, aký bol v Čičmanoch, s malými obmenami v úprave účesu a čepcoch, sa nosil aj v Zliechove, Košeckom Rovnom, Valaskej Belej a v iných dedinách v údolí Rajčianky. Odev žien bol celý zhotovený z bieleho plátna s výšivkami a čipkami ladenými do žlto-oranžových odtieňov, v Zvliechove boli výšivky pestrejšie. V Čičmanoch si ženy na čepiec upravovali šatku podviku, v Zliechove si na hlavu zvláštne priväzovali zásteru zdobenú výšivkou cez riasenie.

Ženský kroj

Rubáš bol z ľanového plátna, siahal od podpazušia do pol lýtok a upevňoval sa jedným ramienkom. Cez rubáš sa ovinoval širší pás z červenej vlny, pletený primitívnou technikou na krosienkach. Rukávce sa od začiatku 20. storočia šili z tenkého kupovaného plátna, šitánu, ich predný a zadný diel bol nariasený do stojatého golierika, pod ktorým bolo malé okružie z čipky, prípadne z vyšitého plátna. Rukávy boli vyšívané na prieramkoch. Na rubáš v bedrovej časti sa zaväzovala najprv zadná a potom predná zástera, obe boli široké, nariasené alebo naskladané. Predna bola bohato vyšívaná v dolnej tretine vo vodorovných pruhoch geometrickou, zoomorfnou a fytomortnou ornamentikou, známou ako žilinská robota, a doplnené ručne palíčkovanou alebo háčkovanou čipkou.

Sukňa z plátna bola vzadu husto riasená a vpredu sa nezošívala. aj k nej sa nosila predna vyšívaná zástera, nazývaná záponka.

Vrchným odevom boli biele súkenné kabanice, zdobené červeným a zeleným šnurovaním a vyšitými kvetmi. Veľmi zvláštna, archaická bola úprava hlavy žien s podložkou grgulou, ktoré vytvárala dva rohy. Na čepiec sa daval dlhý vyšívaný pás plátna, podvika. K sviatočnému odevu patril náhrdelník z viacerých radov fúkaných korálikov.

Svojráznou obuvou boli krpce a súkenné papučky zdobené červeno zelenou výšivkou. K obom sa nosili vlnené pančuchy, ktoré si do výšky členkov omotávali čiernymi vlnenými šnúrami.