Obce ležiace v údolí Váhu od Nového Mesta nad Váhom po Piešťany mali spoločný odev, známy pod názvom píešťanský, hoci v samých Piešťanoch sa už koncom 19. stor. nenosil. Asi v tom čase sa tam udomácnili nové techniky vyšívania (predošlé sa robili na konopnom plátne plochým stehom podľa počítanej nite). Boli to plochý steh podľa predkreslenia a dierkovaná výšivka. Časom sa odlíšili obce Bašovce, Častkovce, Krakovany, Očkov, Malé Orvište, Ostrov, Pobedim, Podolie, Horná Streda a Trebatice. Motívy tzv. krakovianskej výšivky boli drobné, kým v ostatných obciach ležiacich väčšinou na ľavej strane Váhu, bola Výšivka plochým stehom i dierky väčšie. Vyšívali sa rukávce, čepce, zástery, šatky a mužské košele. Typické farby boli žltá, oranžová, zriedkavejšie červená, biela a modrá, v polovici 20. stor. i zelená a fialová. Piešťanský kroj (popri trnavskom) je jedným z najbohatšie zdobených krojov západného Slovenska s veľmi vyspelou výšivkovou technikou. V prvej polovici 20. stor. sa stal reprezentačným slovenským krojom na rozličných podujatiach doma i v zahraničí.
Starší typ košele, ktorý sa prestal nosiť začiatkom 20. storočia, boli konopné košele so skosenými rukávmi. Novšie, z kupovaného plátna, majú rukávy rovné, k drieku košele prišité ozdobným stehom alebo čipkou. Rukávy sú v zápästí nariasené a zakončené obalkom. Košeľa siaha pod pás. Golier je rovný, rázporok pod hrdlom sa zaväzuje štyrmi tkanicami, pravý diel košele sa prekladá cez ľavý. Plecia košele a manžety sú vyšívané, niekedy aj tkanice.
Plátenné gate boli v lete vrchnou pracovnou i sviatočnou súčasťou, v zime slúžili ako spodné nohavice. Šírka nohavice bola jedna pola doma tkaného plátna. Spodný okraj gatí bol vystrapkaný a nad ním ozdobený bielym ažúrom. V páse sa stiahli tkanicou. Nohavice boli zo šedomodrého tenkého kupovaného súkna, podšité bielym barchetom. Pod pásom mali dva rázporky, okolo nich a pod nimi boli tmavomodrá šnurovania, boli úzke, naspodku mali strmene, nosili sa do čižiem. V páse ich pridržiaval remeň vtiahnutý do obalka. Do rázporkov sa na sviatok vkladala biela vyšívaná vreckovka.
Vesta (prucel) bola z takého istého šedomodrého súkna (niekedy i šnurovaná), alebo sa šila i z bledomodrého atlasu. Siahala do pása a na oboch predných dieloch s prišitýmí okrúhlymi kovovými gombíkmi, ktoré sa nezapínali.
Kožuch madák - pomenovaný podľa farby kože - bol trojštvrťový, z barančiny. Okraje mal lemované čiernou alebo bielou kožušinou takisto z barančiny. Výzdobu tvorili červené a zelené kožené aplikácie. Z ovčej kože bola aj biela pelerína bunda. Obliekali si ju zriedkavejšie - na cesty do voza.
Začiatkom 20. storočia si už iba najstarší pamätali trojštvrťovú kabanu a dlhú halenu. Obe boli z bieleho domáceho súkna. Kabaňa bola rozšírená naboku klinmi, vyzdobená bola červeným a zeleným súknom a šnúrami. Nezapínala sa, pri práci si ju preväzovali motúzom alebo povrieslom zo slamy. Halena sa nosila menej než kabaňa; bola príležitostným odevom, podobne ako bunda (furmani do voza). Mala štvorcový golier, ktorým sa pri nepriaznivom počasí prikryla hlava.
Tmavomodrý súkenný trojštvrťový kabát, podšitý i lemovaný barančinou - menték, nosili muži aj ženy. Polomestským odevom bola pelerína s kapucňou zo sivého súkna - kuba - rozšírená aj v iných oblastiach západného Slovenska (napr. v okolí Trnavy, v Brezovej pod Bradlom a vo Vajnoroch). Nosíla sa ešte začiatkom tohto storočia a nahrádzala halenu i kožušinovú bundu.
Vývojovo najnovšou súčasťou bol kabát zo svetlomodrého súkna. Siahal niže pása a strih mal už ako mestské kabáty (preložený golier s výložkami, tvarované rukávy).
O mužskom účese i pokrývkach hlavy tejto oblasti je málo údajov - v zime sa nosila čierna baranica a inak čierny širák.
Letná pracovná obuv mužov i žien boli kožené pantofle. V zime a vo sviatok sa nosili čižmy. Starodávne štíble naboki šité boli čierne a mali úzky opätok. Ženské boli nad členkami nariasené (rancuvané), mužské boli zas vpredu na sáre vyrezané do srdca a vzadu na päte mali koženú ozdobu, tzv. pupok. Po prvej svetovej vojne nosili ženy i kupované topánky.
Obce v údolí Váhu (Piešťany-Sereď) v Trnavskom okrese patria jednoznačne k trnavskému variantu ľudového odevu (pozri Bratislava, bod 1), z ktorých treba menovať aspoň jednu, a to Dolný Lopašov. Ľudovému odevu tejto obce sa podrobne venoval vo svojich prácach P. Socháň. Spomedzi nich sa vydelilo niekoľko dedín (Jaslovské Bohunice, Červeník, Drahovce, Dubové, J alšové, Madunice, Malženice, Pečeňady, Šulekovo, Trakovice, Žlkovce), ktoré tvoria prechod medzi odevom tmavským a piešťanským, no v priebehu vývoja od polovice 19. stor. postupne priberali alebo vylučovali odevné súčasti jednej alebo druhej oblasti. Okrem toho sa v tomto regióne už od polovice minulého storočia začala rozvíjať špeciálna výšivková technika, známa v súčasnosti ako trakovická vikladaná robota (aplikácia jemného plátna na tyl - Oboje v bielej farbe), hoci sa pôvodne začala robiť v Žlkovciach. Počas prvej ČSR sa v Trakoviciach usporiadal kurz na aplikáciu, a tak sa táto výšivková technika stala špecifikou viacerých obcí.
Obce v okolí Serede (Šoporňa, Pata, Hájske). Odev tvorí prechod medzi trnavským krojom, ku ktorému inklinuje viac - a odevom z okolia Nitry (pozri Nitra, bod 5). V južnejších dedinách prebieha etnická hranica slovensko-maďarská. Oblasť sa výrazne odlišuje od okolia špecifickou výšivkou. Plocha výšivky je rozčlenená na malé štvorčeky, obdĺžniky, vyplnené geometrickými alebo veľmi štylizovanými rastlinnými motívmi, vyšívanými plochým stehom podľa počítanej nite i predkreslené. Prevažuje červená farba, doplnená žltou, bielou, zelenou a modrou. Motívy výšivky zaplňujú celú plochu, podkladový materiál nevidno, celkový dojem je mozaikovitý.
Pri objednávaní v eshope sami rozhodujete o rozsahu zdobenia a ľahko dokážete ovplyviť výslednú cenu.
Produkt je vyrábaný na mieru postavy. Miery zadáte v objednávke eshop.
Dátum dodania závisí od aktuálnych možností výrobcu.
Je vhodné si termín telefonicky ovetiť.
Vaša farebná varianta výšivky
Vami požadovanú farebnú variantu môžete zadať pri vytváraní objednávky v E-shop NAOZAJ.EU.
Tu je miesto pre VAŠU kreativitu.
Sami vyberáte a určujete farby výšivky.
Jednotlivé farby zadáte v eshop naozaj.eu
Je nutné dodržať správne poradie farieb.
Pri určovaní poradia farieb sa riaďte ukážkami farebnej kombinácie výšivky (viď obrázky).
Ak chcete znížiť počet farieb výšivky (napríklad požadujete jednofarebnú výšivku) zadajte do výberových políčok eshop rovnakú farbu.
Krojová košeľa "VLADIMÍR" (s mažetami) je zdobená hladkovanou výšivkou na hrudi, límci, ramenách a manžetách.
Máte možnosť zvoliť rôzne farebné kombinácie výšivky, ale aj rozsah vyšívania (límec, hruď, ramená, manžety).
Výšivka je strojová, s použitím vlastných stehov so snahou o napodobenie ručného vyšívania. Aj preto je na nerozoznanie od ručnej výšivky. Základným materiálom je bavlnené plátno.
Inšpiráciou pre vyhotovenie výšivky je kniha Slovenská ľudová výšivka (strana 132). Publikáciu vydalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v roku 2011 - autori publikácie: Anna Chlupová a kolektív.
Košeľu ušijeme na mieru Vašej postavy - bez potreby návštevy krajčírky. Dodáme ju zásielkovou službou.