Mužská košeľa DUŠAN - otvorené rukávy"

Ženský kroj

Rubáš bol z ľanového plátna, siahal od podpazušia do pol lýtok a upevňoval sa jedným ramienkom. Cez rubáš sa ovinoval širší pás z červenej vlny, pletený primitívnou technikou na krosienkach. Rukávce sa od začiatku 20. storočia šili z tenkého kupovaného plátna, šitánu, ich predný a zadný diel bol nariasený do stojatého golierika, pod ktorým bolo malé okružie z čipky, prípadne z vyšitého plátna. Rukávy boli vyšívané na prieramkoch. Na rubáš v bedrovej časti sa zaväzovala najprv zadná a potom predná zástera, obe boli široké, nariasené alebo naskladané. Predna bola bohato vyšívaná v dolnej tretine vo vodorovných pruhoch geometrickou, zoomorfnou a fytomortnou ornamentikou, známou ako žilinská robota, a doplnené ručne palíčkovanou alebo háčkovanou čipkou.

Sukňa z plátna bola vzadu husto riasená a vpredu sa nezošívala. aj k nej sa nosila predna vyšívaná zástera, nazývaná záponka.

Vrchným odevom boli biele súkenné kabanice, zdobené červeným a zeleným šnurovaním a vyšitými kvetmi. Veľmi zvláštna, archaická bola úprava hlavy žien s podložkou grgulou, ktoré vytvárala dva rohy. Na čepiec sa daval dlhý vyšívaný pás plátna, podvika. K sviatočnému odevu patril náhrdelník z viacerých radov fúkaných korálikov.

Svojráznou obuvou boli krpce a súkenné papučky zdobené červeno zelenou výšivkou. K obom sa nosili vlnené pančuchy, ktoré si do výšky členkov omotávali čiernymi vlnenými šnúrami.

Krojová pánska mužská košeľa sa robila z ľanového plátna. V súčastnosti sa používa bavlnené plátno.

Ručne vyšívané krojové košeľe

Krojové košele vyšívané sú určené hlavne na slávnostné folklórne obrady, akou je svadba - odobierka a čepčenie mladuchy.

Tieto krojové košele sú z bavĺnených látok a výnimočne z ľanového plátna. Krojové súčasti sú Goraský, Liptovský, Terchovský klobúk.

Najčastejšie ich obsahuje Kysucký kroj, Oravský kroj, Terchovský kroj a Liptovský kroj.

Kroje Slovenska.

Roznorodosť ľudového odevu vznikol v závislosti od lokality folklórnej oblasti.

Predaj Kysucká krojová košeľa, Oravská vyšívaná košeľa Liptovské krojové košele Detviansky kroj Horehronské kroje Hontiansky kroj Novohradské kroje Gemerské kroje Spišský kroj Šarišké kroje Zemplínsky kroj.

Región Kysuce - folklór.

Folklórny súbor Kysučan pôsobí v okrese Čadca už desiatky rokov. Vo výbave má kroje z rôznych regiónov Slovenska.

Svadobné obrady. Svadobný kroj.

Svadobný goralský kroj sa skladá z vyšívanej krojovej košele, goralskej vesty a klobúka, súkenných nohavíc a kabanice.

Krížiková výšivka.

Z množstva techník vyšívania podľa počítaných nití prvoradé miesto zaujíma krížikový steh. Patrí medzi najrozšírenejšie a najstaršie techniky v ľudovej výšivke. Zdobili sa ním súčasti odevu aj textílie takmer na celom Slovensku.

Krížikový ornament sa vytváral buď pozitívnym spôsobom, pri ktorom sa motívy vytvárali krížikom (na nevyšitom základe), alebo negatívnym spôsobom, pri ktorom motívy tvorili voľné nevyšité plôšky (vo vyšitom základe). Krížiková Výšivka sa často šila viacfarebne, pričom tvorila kompaktnú plochu.

Bohaté krížikové vzory charakterizovali oblasť západného Slovenska, okolie Nitry, Dolnej Marikovej, Fačkova, Horehronia, horného Liptova, Krupiny a Zemplína.

Krížik sa vyšíval niekoľkými spôsobmi z lícnej strany plátna, a to cez dve až štyri osnovné a útkové nite v závislosti od hrúbky a hustoty podkladu. Výnimku tvorila oblasť Krupiny, kde sa krížik vyšíval z rubovej strany plátna.

Krížik sa veľmi často kombinoval s vrkôčikovým krížikom, ktorý sa odlišoval hustotou ukladania nití a plastickosťou. Vyšíval sa zväčša tam, kde sa ním zapĺňala väčšia plocha. Vyšívaný v jednej aj vo viacerých súbežných linkách často dopĺňal a ohraničoval ornamentálne pásy vytvorené inými technikami (napr. hladkovaním, výrezom a hrachovinkou).

Krížik sa vyšíva sprava doľava cez rovnaký počet osnovných i útkových nití. Prvý steh sa položí zľava doprava uhlopriečne hore. Ihlou sa naberie vodorovným smerom sprava naľavo základný počet nití a vypichne sa. Druhý steh sa položí krížom cez prvý steh, vodorovné sa vypichne sprava naľavo a naberie dvojnásobný počet základných nití. Na rubovej strane vzniká v jednom rade zadný steh a v dru- hom stonkový steh.